Roky sa hovorí o tom, že voda začne byť mimoriadne cennou komoditou, najmä tá pitná. Podľa správy Globálnej komisie pre ekonomiku vody máme veľký problém už o sedem rokov. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Koncom marca, na Medzinárodnej konferencii o vode, odznelo veľa alarmujúcich informácií, zúčastnení experti v záverečnej správe konštatujú, že svet čelí bezprostrednej kríze nedostatku vody a do roku 2030 prevýši dopyt po pitnej vode ponuku o 40%. Vedci prezentovali výskum, z ktorého vyplýva, že nedostatok vody vo veľkých mestách spôsobujú hlavne bohatí ľudia a ich spôsob života. Mestské elity majú nadmernú spotrebu a súčasne bránia chudobným a diskriminovaným, aby sa dostali k vode. Podľa analýzy vodnú krízu v mestách spôsobujú bazény, dobre zalievané záhrady a čisté autá bohatých ľudí porovnateľne ako klimatická kríza a rast populácie. Pre prípadovú štúdiu použili experti Kapské mesto v Juhoafrickej republike, kde bohatí spotrebujú 50-krát viac vody ako tí najchudobnejší. Keď pred piatimi rokmi zasiahlo mesto veľké sucho, najchudobnejší ostali bez vody. To isté sa dialo počas sucha v Melbourne, Sao Paulo alebo v Miami.
Že máme deravú pamäť, to sme vedeli, ale že ju máme ako rešeto, tak to bola novinka aj pre vedcov z Amsterdamskej univerzity. V jednom z experimentov malo viac ako 500 dobrovoľníkov pozorovať rôzny počet písmen abecedy v ich správnej aj zrkadlovej orientácii a potom si mali spomenúť na prvé písmeno, ktoré videli. Po komplexnom vyhodnotení vedci zistili, že ľudský mozog vytvára falošné spomienky obdivuhodnou rýchlosťou. Za pol sekundy vznikla falošná spomienka na prvé písmeno u pätiny ľudí, po troch sekundách počet dobrovoľníkov s falošnou spomienkou vzrástol na jednu tretinu. Výsledkom je fakt, že naša krátkodobá pamäť je tvorená najmä tým, čo mozog očakáva a nie primárne tým, čo zachytia naše zmysly.
