Lesy sa nestíhajú prispôsobiť klimatickej zmene

Dobrá správa je, že lesy v miernom pásme sa vedia prispôsobiť klimatickej zmene. Zlá správa je, že veľmi pomaly. Rado Tomeš nám povie viac:
SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Lesná služba v USA, 10 rokov analyzovali zloženie asi 50 tisíc lesov v miernom pásme, skúmali ich hustotu a zloženie a na základe získaných dát zmapovali lokalizované údaje o klimatickej zmene. Les sa prirodzene mení a vyvíja tak, aby sa dokázal vyrovnať s vyššími teplotami, volá sa to termofilizácia. Táto zmena vyzerá tak, že v lesoch pribudnú stromy, ktoré lepšie znášajú stres spôsobený teplom a suchom. Problém je však v tom, že rýchlosť tejto premeny asi desať krát zaostáva za zmenou klímy. Podľa štúdie sa stromy stále viac nehodia do prostredia, v ktorom rastú a to má pre les rôzne následky: Stromy odumierajú, les je náchylnejší na vznik požiaru alebo k napadnutiu hmyzom a práve to by mohlo viesť k rozsiahlym ekologickým zmenám v priebehu stáročí a možno aj desaťročí.    

Odvrátená strana mesiaca nastavuje rádioastronómom svoju prívetivú tvár. Vieme že ľudstvo na Mesiaci nemá šancu prežiť, čo však môžeme urobiť pre výskum vesmíru je to, že tam nainštalujeme obrovské teleskopy. Rádioastronómovia už od začiatku svojho výskumu trpia tým, že pozemská atmosféry účinne blokuje rádiové vlny, ktorých vlnová dĺžka presahuje 15 metrov, čiže sú tým pádom nízkofrekvenčné a podľa astronómov, práve tieto vlny môžu v sebe niesť informácie o veľmi rannom vesmíre.  Na povrch Mesiaca sa dostanú bez problémov a najlepšie podmienky pre pozorovanie nízkofrekvenčných rádiových vĺn ponúka práve odvrátená strana Mesiaca.  Podľa astrofyzikov  z Londýnskej univerzity je možné postaviť na mesiaci niekoľko obrovských teleskopov, a je to zvládnuteľné už teraz, Mesiac má v prípade skúmania nízkofrekvenčných rádiových vĺn oveľa lepšie podmienky ako naša planéta.