Myslíme si, že slušnosť, čestnosť a vôbec, dobré správanie je na ústupe. Vyplýva to z rôznych prieskumov po celom svete a Rado Tomeš nám teraz vysvetlí, že to zbytočne dramatizujeme:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci v rozsiahlom prieskume zistili, že ľudia v najmenej 60-tich krajinách sveta veria, že morálka upadá a veria tomu najmenej 70 rokov. Bol to komplexný a veľmi podrobný prieskum, ktorý trval niekoľko rokov najprv v USA, kde si takmer 85% respondentov myslí, že morálka upadá. Potom preskúmali ďalších 59 krajín, kde si až 86% ľudí tiež myslí, že morálka nepretržite upadá. Na druhej strane, keď sa vedci pýtali na konkrétne témy, ľudia uviedli, že sa morálka zlepšuje. Napríklad 59% ľudí si myslí, že sa zlepšilo zaobchádzanie s Afroameričanmi, 51% vníma lepšie zaobchádzanie s telesne a dušene znevýhodnenými ľuďmi a 50%, že sa zlepšilo zaobchádzanie so sexuálnymi menšinami. Vedci si myslia, že za vnímaním sveta, ktorý sa rúti do morálneho bahna stojí jednoduchý mechanizmus, ktorý je založený na dvoch známych psychologických javoch - tým prvým je skresľovanie informácií, ktoré máme a tým druhým skreslená pamäť.
Vedci z Ústavu výskumu globálnej zmeny Českej akadémie vied ponúkli svetu výskum, v ktorom je podporený argument pre zmiešané lesy. Zistili totiž, že stromy dokážu urobiť pre svoje prežitie oveľa viac ako si doteraz prírodovedci mysleli. Každá drevina si špecificky upravuje pôdu podľa toho, ako jej to najviac vyhovuje. Buk si v pôde dokáže vysoký obsah živín, naopak smrek potrebuje oveľa chudobnejšiu pôdu. Ak rastú vedľa seba, vytvárajú variabilné pôdne prostredie a dokážu tak spolu čeliť meniacim sa podmienkam oveľa lepšie, ako by to zvládli v monokultúrach. V lesných oblastiach strednej Európy, ktorú v druhej polovici 20-teho storočia výrazne ovplyvnili kyslé dažde, zaznamenali plošné zlepšenie, zo všetkých stromov to však najhoršie zvládla jedľa.