Tím rakúskych a našich, slovenských vedcov zistil, že mravce sú dokonalí epidemiológovia, dokážu zabrániť rozšíreniu infekcie v mravenisku ako žiadny iný druh. Viac nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako je možné, že mravce, ktoré sú v mraveniskách po stovkách a natlačené jeden na druhého tak dokonale zvládajú boj s epidémiami? Pochopili, že v jednote je sila. Výskum epidemiologického správania mravcov bol taký zložitý, že sa museli spojiť tri rôzne odbory. Experimentálna biológia, teoretická fyzika a matematika. Práve tam sme mali zastúpenie v osobe Kataríny Boďovej z Univerzity Komenského. Veľmi zjednodušene: Ukázalo sa, že mravce sa pri ošetrovaní sústreďujú na najinfekčnejších členov kolónie, a na rozdiel od našich nemocníc, hneď ako sú ošetrení, starajú sa o ostatných. Dokonca reagujú nie len na infekčných jedincov ale aj na zvyšok mraveniska - tí najviac infekční totiž dostávajú okamžitú spätnú väzbu od ostatných aby nikoho iného neošetrovali. Ide teda o jasný výber a účinné ošetrenie na úrovni kolónie.
A je to tu. Matematikov skutočne vzrušujú pekné matematické rovnice. Dokázali to scany ich mozgov. Bola to síce malá ale veľmi detailná štúdia. Vedci snímali pomocou najnovšej magnetickej rezonancie pätnásť matematikov, ktorí hodnotili matematické rovnice. Mali ich popísať ako krásne, neutrálne alebo škaredé. Pri krásnych rovniciach zaznamenali aktivitu v mediálnej orbito - frontálnej kôre mozgu , ktorú máme keď sa pozeráme na niečo pekné alebo počujeme peknú hudbu. Podľa vedcov výsledok štúdie naznačuje, že prežívanie krásy je do veľkej miery univerzálne. V mozgu ho totiž spracováva rovnaká oblasť, nech už ide o radosť z peknej fotografie, pri počúvaní symfónie alebo počas analýzy krásnej matematickej rovnice.
