V znižovaní emisií oxidu uhličitého má ľudstvo skvelú a nedocenenú spojku - sú ňou huby. Viac nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Doteraz sa venovala malá pozornosť tomu, ako rastliny presúvajú obrovské množstvo oxidu uhličitého počas fotosyntézy z atmosféry pod zem, k mykorhíznym hubám. Vedci uverejnili v časopise Current Biology rozsiahlu štúdiu, v ktorej konštatujú, že huby pohltia ročne okolo 13 megaton ekvivalentu oxidu uhličitého zachyteného suchozemskými rastlinami, čo zodpovedá približne 36-tim % globálnych emisií fosílnych palív za celý rok. Funguje to tak, že huby dodávajú minerálne látky svojim rastlinným partnerom a za to dostávajú uhlík. Túto symbiózu umožňujú väzby medzi mycéliom húb a koreňmi rastlín a akonáhle sa dostane uhlík pod zem, umožní hubám rozširovanie mycélia, ktoré im pomáha preskúmať pôdu. Ak huba zanikne, stále je ten uhlík viazaný na mŕtvu hubovú masu, ktorá funguje ako skvelý stabilizátor zdravej pôdnej štruktúry. Huby tak tvoria základ pyramídy, na ktorej stojí celý súčasný svet.
Archeológovia vykopali zo zeme doslova hudobný poklad, súbor píšťal z kostí starých viac ako 12 tisíc rokov, ktoré napodobňujú hlasy dravých vtákov, konkrétne sokola myšiara a jastraba krahulca. Francúzsko-Izraelský tým našiel v lokalite Eynan - Mallaha na severe Izraela sedem rôznych píšťal, iba jedna z nich však bola v kompletnom stave, čo z nej robí svetový unikát. Zároveň ide o najstaršie známe dychové nástroje objavené na Blízkom Východe. Ich tvorcami boli ľudia kultúry Natúfien, ktorí v neskorej dobe kamennej obývali východné pobrežie Stredozemného mora. Pre archeológov je táto kultúra mimoriadne zaujímavá, pretože predstavuje prechod medzi štýlom života lovcov - zberačov a prvými poľnohospodármi.
