Že muži boli lovci a ženy zberačky - to je také rozšírené presvedčenie - a viete čo? - neboli. Dôkazov je viac než dosť, aj dávno pradávno ženy lovili. Potvrdzuje to vedecký výskum, o ktorom nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci Washingtonskej univerzity a Seattle Pacific Univerzity sa rozhodli poriadne preštudovať, čo vlastne vieme o love a urobili to veľmi systematicky. Prešli výskumy a nálezy iných antropológov z obdobia od roku 1800 až po súčasnosť a potom ich prešli ešte raz, pričom hľadali správy o loviacich ženách. Výsledky zverejnili v časopise PLOS One a podľa tohto niekoľko rokov trvajúceho výskumu zistili, že v 79% percentách spoločností, pre ktoré bol lov dôležitý, lovili nie len muži ale aj ženy. Nešlo len o občasné zabíjanie zvierat pri náhodnom stretnutí, ženský lov bol cielený. Ženy mali dokonca vlastné sady nástrojov a mali aj svoje obľúbené zbrane. Najlepšími lovkyňami boli staršie ženy, ktoré boli aj dostatočne skúsené a vo viac ako tretine zdokumentovaných prípadov lovili aj veľké zvieratá. Dôsledok tohto výskumu je potenciálne obrovský, môže totiž narušiť veľmi preferovaný stereotyp o ženách zberačkách a mužoch lovcoch.
Štyri prestížne americké inštitúcie spojili svoje sily a skúmali, čo majú podobné rakovinové nádory psov a ľudí. Je to vôbec prvá štúdia svojho druhu a priniesla dobré správy pre oba konce vôdzky. Vedci analyzovali vzorky nádorov od takmer 700 psov a porovnali ich s niekoľko tisícovou databázou ľudských nádorov, aby našli prekrývajúce sa mutácie. Okrem toho, že identifikovali niekoľko doteraz neznámych mutácií v prípade psích nádorov, našli aj osem mutačných ohnísk spoločných pre psy aj ľudí. Z toho vyplýva, že psí pacienti, ktorí majú rovnakú mutáciu ako človek, môžu dostať oveľa účinnejšiu liečbu, ktorá u ľudí funguje. A naopak - genetické informácie psích nádorov môžu urýchliť vývoj liekov proti rakovine pre ľudí.
