Vedcom sa podarilo získať najstarší genetický materiál ľudskej línie. O tomto vedeckom míľovom kroku vpred nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Získať DNA z fosílií ľudskej línie afrických homininov je veľmi ťažké. Najstarší genetický materiál moderných ľudí, presnejšie už vyhynutých druhov a všetkých našich bezprostredných predkov, ktorý mali vedci doteraz k dispozícii bol starý len 18 tisíc rokov. Takže ide o veľmi mladú DNA. Situácia sa však zaujímavým spôsobom zmenila, vedcom sa v Juhoafrickej republike podarilo izolovať genetický materiál, ktorý má viac ako 2,4 milióna rokov a je najstarší, aký máme z ľudskej línie k dispozícii. Prelomový objav oznámil medzinárodný tím v správe, ktorá zatiaľ neprešla nezávislým recenzným konaním, že sa im podarilo získať sekvenciu aminokyselín z proteínu zo zubnej skloviny štyroch jedincov druhu Paranthropus robustus, ktorí žili pred približne 2,4 miliónmi rokov. Druh Paranthropus síce nebol náš priamy predok, je to však blízky príbuzný jednej z postranných vetiev homininov. Neskôr sa rozvetvila na denisovanov, neandrtálcov a Homo sapiens.
To, o čom sa už hovorilo sa stalo realitou, špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie označila umelé sladidlo aspartam za potenciálne rakovinotvorný. Zatiaľ to znamená toľko, že s istotou nevieme, či táto látka môže spôsobovať rakovinu aj keď už sa objavili informácie o tom, že aspartam môže súvisieť s niektorými druhmi rakoviny pečene. Pre lepšie pochopenie, Svetová zdravotnícka organizácia zaradila toto umelé sladidlo do kategórie 2B, ktorá má asi 300 položiek - v tomto zozname sú kyselina kávová, aloe pravé ale aj povolanie hasič či práca v textilnom priemysle. Zároveň agentúra vyzvala vedcov, aby sa pustili do podrobných výskumov na tému aspartam a vznik rakoviny, pričom stále platí, že bezpečná dávka je 40 miligramov na kilogram váhy človeka. To znamená, že človek, ktorý váži 70 kíl by musel vypiť 9 až 14 plechoviek diétneho nápoja s 200 až 300 miligramov aspartamu denne.
