Pozoruhodný výskum vlastností kovov naznačuje, že niektoré z nich sú schopné regenerácie. Rado Tomeš nám povie viac:
Niektoré kovy sú schopné regenerácie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Štúdia výskumného a vývojového centra Sandia National Laboratories uverejnená v časopise Nature naznačuje, že meď a platina sú na nanoúrovni schopné regenerácie. K tomuto zaujímavému objavu dospeli vedci počas testovania ich odolnosti. Veľmi malé časti medi a platiny vystavili lúču transmisného elektrónového mikroskopu. Ten rýchlosťou 200 impulzov za sekundu vyvíjal veľmi jemný tlak na skúmané materiály a po čase na ich povrchu vytvoril miniatúrne praskliny. 40 minút po skončení testovania však tieto praskliny zmizli. Objav má potenciál zásadnej zmeny v navrhovaní a stavaní od budov až po vesmírne vozidlá. Experiment síce prebiehal v prísne kontrolovaných podmienkach a vo vákuu, vedci však predpokladajú, že veľmi podobné by to mohlo byť aj v reálnych podmienkach. Chystajú sa teda na ďalší výskum, ktorý ukáže, na čo všetko sa dá tento objav aplikovať a ktorých materiálov sa schopnosť regenerácie vlastne týka.
Podrobné analýzy ruín jednej z budov v Jeruzaleme poskytli archeológom prvé detailné poznatky o zničení Jeruzalema po tom, čo ho v roku 587 p.n.l. dobyli Babylončania, ktorí boli veľmi dôkladní. Zničili Šalamúnov chrám, mesto vypálili a väčšinu jeho obyvateľov odvliekli do zajatia. Na to, že ide o legendami opradenú udalosť a popisuje ju aj Starý zákon, sú reálne poznatky archeológov o tejto udalosti veľmi kusé. Na rekonštrukciu si vybrali veľkú dvojposchodovú luxusnú rezidenciu, ktorú zničil požiar. Analýza magnetickým signálom z kúskov rozbitého riadu a omietky prezradila, že útočníci založili požiar v budove zámerne a na niekoľkých miestach naraz. Oheň sa rozšíril a budova sa zrútila. Tento čiastkový výskum je prvým vedeckým príspevkom k tomu, čo sa v roku 587 p.n.l. v Jeruzaleme stalo.
