Mozog sa tehotenstvom mení natrvalo. Akým spôsobom a čo z toho vyplýva, povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tehotenstvo vedie k trvalým zmenám v prepojení neurónov v mozgu. Vyplýva to zo štúdie tímu vedcov z londýnskeho Ústavu Francisa Cricka, ktorý skúmal pôsobenie hormónov na ženský mozog. Výskum sa síce týkal myší, platí to však aj u ľudí, pretože mechanizmus je rovnaký. O zmeny sa postarali hormóny estrogén a progesterón koncom tehotenstva. Vedci vychádzali zo zistenia, že myši, ktoré nemali mladé, ich aj ignorovali, zatiaľ čo myši, ktoré už mali túto skúsenosť, sa o mladé starali, aj keď k nim nepatrili. To ich viedlo k teórii, že správanie myší sa mení až v čase brezivosti. K hlavám myší pripojili malé zariadenia a informácie získavali priamo z neurónov v hypotalame. Keď ovplyvnili neuróny v myšacom mozgu, aby neboli citlivé na účinky estrogénu a progesterónu, rodičovské správanie u nich nenastúpilo ani po pôrode. Podľa vedcov je možné, že koncom tehotenstva nastáva zásadné obdobie, keď sa prejavuje pôsobenie týchto hormónov.
Amerika bola osídlená o tisícky rokov skôr ako sa predpokladalo. Potvrdil to nový výskum zverejnený v odbornom časopise Science, ktorý definitívne vyvrátil všetky pochybnosti. Stopy objavené na dne bývalého jazera v americkom národnom parku White Sands sú staré 21 až 23 tisíc rokov. Tento odhad vedci zverejnili už pred dvomi rokmi, ich kolegovia však vyjadrili pochybnosti o metóde datovania. Vedci vtedy použili rádiokarbónovú metódu aplikovanú na semená vodných rastlín. Protiargumentom bolo, že semená mohli absorbovať uhlík z jazera a skresliť tak datovanie o tisícky rokov. Nová štúdia sa opiera o ďalšie dva nájdené materiály - peľ z ihličnanov a zrnká kremeňa. Ľudský druh sa tak dostal na kontinent možno až o osem tisíc rokov skôr ako pred 15 tisíc rokmi.
