Vedci prvý raz pozorovali zrážku dvoch planét

Už vieme ako to vyzerá, keď sa zrazia dve planéty. O najnovšom pozorovaní astronómov, ktoré zverejnili v časopise Nature, nám povie Rado Tomeš:
102310160738;SPEKTRUM 16.10. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Podľa štúdie bola tepelná energia po zrážke dvoch planét mimo Slnečnej sústavy obrovská a stret planét veľkých ako Neptún mal kataklizmatické rozmery. Obidve pri kolízii úplne zanikli a zostala po nich obrovská masa rozbitej hmoty, ktorá tvorí horúci rotujúci objekt asi stokrát väčší ako naša Zem. Vedci mohli zrážku dvoch planét pozorovať vďaka náhode. Astrofyzik Matthew Kenworhy z Leidenskej univerzity si všimol, že jedna z planét pred dvomi rokmi zhasla a dal výzvu na sociálne siete. Amatérsky astronóm Artta Saini  skontroloval pozorovania niekoľko rokov dozadu a zistil, že na rovnakom mieste došlo  pred tromi rokmi k extrémnemu rozjasneniu. Astronómovia urobili analýzu a zistili, že k silnému výbuchu infračerveného žiarenia došlo pri zrážke dvoch planét. Za to, že planéta z pohľadu pozorovaní zhasla neskôr ako došlo k zrážke môže obrovský oblak prachu a úlomkov. Teraz sa vedci spoliehajú na ďalšie dáta, ktoré by mal priniesť Webbov ďalekohľad.

Piva bude menej a nebude mať takú chuť ako teraz. Neradostnú správu pre pivárov zverejnili vedci z brnianskeho Ústavu výskumu globálnej zmeny. Podľa výsledkov ich štúdie dozrieva kvôli rastu teplôt chmeľ až o 20 dní skôr ako v minulosti, čo má negatívny vplyv na obsah alfa látok. Pokles zrážok a vlny horúčav majú negatívny vplyv na výnos. Jeho predpokladaný pokles je do roku 2050 v rozpätí od 4-och do 18 percent. Obsah alfa látok má podľa výpočtov klesnúť o 20 až 31 percent oproti súčasnému stavu.  Podľa modelov sa budú podmienky na pestovanie chmeľu meniť nerovnomerne. Lepšie na tom budú na severe, v Bavorsku či v Českej republike. Naopak, horšie na tom budú južnejšie pivárske regióny, ako je Slovinsko alebo oblasť Tettnang v južnom Nemecku.