Ešte pred dvomi tisíckami rokov existovala na Sahare bohaté Garamantské kráľovstvo- jediná ríša, ktorá vedela prosperovať na miestach bez vody. Prečo zanikla, nám povie Rado Tomeš:
Prečo zaniklo Garamantské kráľovstvo Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Garamanti žili v juhozápadnej časti dnešnej líbyjskej púšte približne od roku 400 pred naším letopočtom až do roku 400 nášho letopočtu, hoci v tom čase tam už takmer nepršalo a klíma vyzerala vlastne ako dnes. A napriek tomu tam dokázali budovať majestátne mestá, obchodovať a žiť v dôstojných podmienkach a dokonca aj v bohatstve. Boli prvou mestskou spoločnosťou, ktorá sa usadila v púšti, kde chýbala trvalo tečúca rieka. Podľa výskumu medzinárodného tímu archeológov a geológov ríša zanikla jednoducho preto, že jej došla voda. Táto civilizácia počas svojej existencie však žila na dlh. V Garamantskom kráľovstve vykopali celkom 750 kilometrov podzemných tunelov a vertikálnych prístupových šácht na získavanie podzemnej vody; najväčšia stavebná aktivita prebiehala v dvoch storočiach okolo prelomu letopočtu. Voda sa však nemala odkiaľ doplniť a kráľovstvo ostalo po stáročiach jej odčerpávania na suchu.
Vyzerá to tak, že vedci s definitívnou platnosťou popísali, ako vzniká mačacie pradenie. Doterajšia teória tieto nízkofrekvenčné zvuky pripisovala opakovaným nervovým vzruchom a následnému uvoľňovaniu a sťahovaniu hlasiviek. Podľa nového výskumu je mačací hrtan schopný sám vytvárať pradenie bez potreby nervových impulzov a s pomocou špeciálneho vankúšika v hlasivkách. Jednoducho na to nepotrebujú žiadne svalové tkanivá. Anatomické výskumy odhalili jedinečné „vankúšiky“ v hlasivkách mačiek, ktoré prispievajú k tomu, že zviera vážiace len niekoľko kilogramov môže ľahko vydávať zvuky na neuveriteľne nízkych frekvenciách. Je to okolo dvadsiatich až tridsiatich hertzov alebo cyklov za sekundu. Tieto zvuky sú typické skôr pre veľké zvieratá, napríklad slony.
