Čínskym vedcom sa podaril významný prelom, ktorý má obrovský potenciál v ľudskej medicíne. Vytvorili opicu s dvomi DNA. Pokračuje Rado Tomeš:
Prvá opica s dvomi DNA na svete
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Čínsky tím genetikov odobral kmeňové bunky zo sedemdňového embrya makaka jávskeho a vložil ich do o niečo mladšieho nepríbuzného embrya rovnakého druhu. Embryo sa potom vyvíjalo v maternici opičej matky, ktorá následne porodila plne vyvinutého jedinca. Ako uvádza štúdia, ktorú v týchto dňoch publikoval vedecký časopis Cell, je to prvý prípad živo narodeného chimérického primáta na svete. V tomto prípade pochádza z vložených kmeňových buniek asi 67 % DNA narodenej opičky a celých 92 % jej mozgového tkaniva. Na chimérickej opičke bolo na prvý pohľad zrejmé, ktoré časti jej tela sú z kmeňových buniek „darcu“. Vedci do týchto buniek totiž najskôr vložili gén pre zeleno svetielkujúci proteín. Opička síce po desiatich dňoch zo zatiaľ neznámych príčin zomrela, položila však základ pre ďalší vedecký výskum, ktorého cieľom je vytváranie opičích modelov pre výskum neurologických ochorení a úplne iný pohľad na transplantačný program.
Astronómovia objavili zatiaľ najvzdialenejšiu, a teda aj najstaršiu čiernu dieru z doby iba 470 miliónov rokov po veľkom tresku. Leží v galaxii s názvom UHZ1, viac ako 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, čiže vedci sa pozerali do trinásť miliárd rokov vzdialenej minulosti a videli singularitu v jej vtedajšej podobe – teda v čase, keď bol náš vesmír ešte v plienkach a mal iba tri percentá svojho dnešného veku. Vedci pri jej odhalení využili kombináciu údajov z röntgenového observatória Chandra a vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Zaujímavé je pre vedcov najmä to, že zatiaľ čo majú bežne čierne diery väčšiu hmotnosť ako ich galaxia, táto je podobne hmotná ako jej hostiteľka. Vedci takú nedospelú singularitu zatiaľ nikdy nemali šancu pozorovať. Veria, že im to pomôže vysvetliť, ako vznikli niektoré z prvých supermasívnych čiernych dier vo vesmíre.
