Triedime odpad, znižujeme uhlíkovú stopu a medzitým vytvára umelá inteligencia oveľa väčšie množstvo emisií oxidu uhličitého, ako sa predpokladalo. O najnovšom vedeckom porovnaní nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Carnegie Mellon University v novej nerecenzovanej štúdii popísali, ako prispievajú k zvýšeniu emisií súčasné modely umelých inteligencií. Ide o prvé systematické porovnanie energetických nákladov spojených s modelmi strojového učenia. Testovali 30 dátových sád s využitím 88 modelov a zistili, že medzi rôznymi modelmi existujú významné rozdiely v spotrebe elektriny, a teda aj v emisiách skleníkových plynov. Vedci sa zamerali na množstvo emisií oxidu uhličitého využitého na jednu úlohu. Ukázalo sa, že najviac energie spotreboval generátor obrázkov Stability AI Stable Diffusion XL. Počas jednej úlohy vyprodukoval takmer 1600 gramov oxidu uhličitého, čo zodpovedá štyrom najazdeným kilometrom v aute na benzínový pohon alebo jednému nabitiu smartfónu. Naopak najmenšie emisie boli spojené s umelými inteligenciami, ktoré vedia písať textové úlohy.
Na roztrúsenú sklerózu stále neexistuje účinná liečba. Nedávny klinický test však ukázal, že vpichnutie embryonálnych kmeňových buniek priamo do mozgu pacienta prináša sľubné výsledky. Vedci z Univerzity v Cambridge nedávno zrealizovali 1. fázu klinickej štúdie na ľuďoch. Odobrali nervové kmeňové bunky z mozgového tkaniva potrateného plodu, napestovali ich, a potom vpichli injekciou priamo do mozgu 15-tich pacientov s rozvinutou roztrúsenou sklerózou. Išlo o dávku, ktorá obsahovala rôzne množstvá kmeňových buniek, raz mesačne počas jedného roka. Na začiatku klinického testu boli všetci pacienti do značnej miery invalidní. Počas testu u žiadneho z pacientov nedošlo k zhoršeniu príznakov roztrúsenej sklerózy a liečba zabrzdila jej postup. U časti pacientov vedci tiež sledovali zmeny v objeme mozgového tkaniva. Ukázalo sa, že väčšie dávky kmeňových buniek vedú k nižším úbytkom mozgového tkaniva. Nadväzujúce klinické testy by mali byť podstatne rozsiahlejšie.
