Najstaršia pevnosť na svete je na Sibíri

Archeológovia objavili najstaršiu pevnosť v dejinách, ktorú postavili ľudia neznámej kultúry na Sibíri. Rado Tomeš nám povie viac:

SPETRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Vedci z Univerzity v Cambridge objavili hradisko pri rieke Amňa v Ťumenskej oblasti, ktoré analyzovali od roku 2019. Zdokumentovali ochranné múry napojené na sieť hlbokých priekop, vztýčených valov a palisád, ktoré obklopovali domy pre desiatky ľudí. Keď analyzovali drevo a drevené uhlie, ktoré sa nachádzali v najspodnejších vrstvách, rádiokarbónové datovanie ukázalo, že pochádzajú z doby okolo roku 6000 pred naším letopočtom. Sídlo je teda o dvetisíc rokov staršie ako najstaršie osídlenia miest Uruk a Babylon.  Zaujímavé je, že vtedajšia Sibírska kultúra nepoznala poľnohospodárstvo, ktoré sa viaže na vznik hradísk. Boli to lovci a zberači, ktorí si postavili domy dva metre pod zemou, aby sa chránili pred mrazivými sibírskymi zimami. Výskum zverejnený vo vedeckom časopise Antiquity preukázal, že hradisko bolo dlhodobo osídlené a zaniklo po požiari.

Desiatky rokov fungoval glyfosát ako spoľahlivá zbraň proti burine a umožňoval poľnohospodárom zvyšovať výnosy kukurice alebo sóje. To sa však zmenilo. Už predchádzajúce štúdie dokázali, že používanie glyfosátu prispieva aj k zvyšovaniu odolnosti  celkovo 15-tich burín. Nová štúdia vedeckého tímu z Kanady a USA ukázala, ako veľmi sa tento problém zhoršil. Tím zhromaždil údaje z každoročných testov hodnotenia herbicídov na poľnohospodárskych univerzitách v USA a Kanade a zistili, že účinnosť glyfosátu výrazne poklesla v prípade všetkých siedmych hlavných burín. Je to najrozsiahlejšia štúdia v Severnej Amerike, ktorá skúmala, ako sa buriny prispôsobili taktike regulácie týmto herbicídom. Vedci uverejnili štúdiu v odbornom časopise PNAS Nexus a v jej závere konštatujú, že príroda urobila to, čo vždy: Prispôsobila sa. Nový súbor dát ukazuje iba vývoj, neskúma, prečo sa to deje. Rezistencia totiž nie je jediným možným vysvetlením.