Veľký čínsky múr má takmer dvetisíc rokov a stále drží pokope. Vedci nedávno zistili, že je to aj vďaka biologickým pomocníkom. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Počasie a ľudské aktivity si na čínskom staviteľskom zázraku vyberajú svoju daň a za posledných 500 rokov „zmizlo“ zhruba 30 % pôvodného múru. Väčšina mohutnej štruktúry ale stále odoláva. Medzinárodný výskumný tím nedávno zistil, že Veľký čínsky múr má pozoruhodného spojenca - biologické krusty. Vedci odobrali vzorky z ôsmich rôznych častí Veľkého čínskeho múru a biologické krusty identifikovali v 67-mich percentách vzoriek. Potom preskúmali mechanické vlastnosti a stabilitu zeminy s biologickými krustami a porovnali ich so vzorkami bez utlačenej zeminy. Výsledky analýz presvedčivo ukazujú, že biologické krusty fungujú ako „živý cement“ a podstatne zlepšujú mechanické vlastnosti materiálu. Vďaka biologickým krustám je materiál Veľkého čínskeho múru oveľa menej náchylný voči erózii a pôsobeniu vody aj solí a súčasne je mechanicky pevnejší aj odolnejší.
Japonská spoločnosť Interstellar Technologies úspešne otestovala prototyp raketového motora na biometán. Počas testu v pobrežnom meste Taiki na juhu ostrova Hokkaidó z motora šľahal miestami až 15-metrový oranžovo-modrý plameň. Použitý tekutý biometán vznikol z kravského hnoja, ktorý poskytli dve miestne farmy. Interstellar Technologies plánuje pomocou biometánu do vesmíru dopravovať satelity. Technológia jeho výroby je pomerne nenáročná: pomocou bežne dostupného zariadenia sa kravský hnoj premení na bioplyn, z ktorého sa potom rafinuje raketové palivo. Bioplyn z kravského hnoja už poháňa autobusy MHD v meste Indaur v štáte Madhjapradéš v centrálnej Indii. Metán nie je iba palivo, ale aj skleníkový plyn až 21-násobne silnejší ako oxid uhličitý. Jeho extrakcia z kravského hnoja preto pomáha znižovať výraznú environmentálnu záťaž, akou je chov dobytka.
