Raňajkujte ráno a nevečerajte po ôsmej večer

Raňajkujte ráno a nevečerajte po ôsmej večer

Všetci to poznáme: Raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa a na večer by sme sa nemali prejedať. Ak ste to doteraz nerobili, vedci pridávajú argumenty navyše. O najnovšom výskume, zatiaľ jedinom svojho druhu, nám povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.



Významný vzťah medzi dobou jedla a zdravím potvrdzuje aj nový výskum tímu európskych vedcov uverejnený vo vedeckom časopise Nature Communications . Vedci využili dáta dlhodobého projektu NutriNet-Santé, ktorý od roku 2009 sleduje vzťah medzi výživou a zdravím. Zamerali sa na viac ako 100 tisíc ľudí v databáze, u ktorých bolo možné prepojiť stravovacie návyky s rizikom rozvoja kardiovaskulárnych ochorení. Ukázalo sa, že za každú hodinu oneskorenia pri raňajkách narastá riziko rozvoja kardiovaskulárnych ťažkostí o 6%.  Ak si niekto dáva raňajky o 7-mej ráno a niekto iný o 10-tej predpoludním, tak druhý z nich je vystavený o 18% vyššiemu riziku vzniku kardiovaskulárneho ochorenia. Ak ide o večeru, vzťah medzi časom kedy jeme a náhlou cievnou mozgovou príhodou je ešte výraznejší. Ľudia, ktorí jedia naposledy po 21. hodine, sú vystavení o 28% vyššiemu riziku mozgovej mŕtvice alebo aneuryzmy, v porovnaní s ľuďmi, ktorí večerajú o ôsmej večer.

Japonskí paleontológovia popísali unikátneho mosasaura, ktorý vládol tichomorským vodám pred 72-mi miliónmi rokov. Fosíliu prezývanú  „Modrý drak
z Wakajamy“ podrobili dôkladnému výskumu špecialisti na druhohorné plazy a popísali ju ako nový druh Megapterygius wakayamaensis. S veľkosťou okolo šiestich metrov síce patril k menším mosasaurom, bol to však neľútostný predátor. Má niekoľko znakov, ktoré ho odlišujú od väčšiny známych mosasaurov. Predovšetkým nápadne dlhé zadné plutvy, ktoré mu v kombinácii s dlhým chvostom zrejme pomáhali vyvinúť veľkú rýchlosť a obratne manévrovať. Novinkou bola pre vedcov aj chrbtová plutva podobná žraločej, ktorú iné mosasaury nemajú. Zatiaľ nie je jasné, ktoré časti tela slúžili Modrému drakovi z Wakajamy ako pohon a ktoré na manévrovanie, vedci to chcú zistiť pomocou špeciálnej simulácie.

Autorka: Barbara Štubňová, Foto: CANVA

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame