Hypochondrom by sme mali venovať viac pozornosti ako posmeškov. Vyplýva to z výskumu uverejnenom v odbornom časopise JAMA Psychiatry a viac nám o ňom povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jednou z krajín, ktorá sa sledovaniu ľudí s hypochondriou venuje, je Švédsko. Preto autori nového výskumu analyzovali situáciu práve tam. Preskúmali v databázach z rokov 1997 až 2020 vyše štyritisíc prípadov hypochondrie a porovnali ich zdravotný stav s ďalšími štyridsaťtisíc osobami, ktoré mali podobné demografické charakteristiky. Výsledky jasne ukázali, že hypochondria silne zhoršuje stav tých, ktorí ňou trpia. Počas sledovaného obdobia mali ľudia s chorobou výrazne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia z akejkoľvek príčiny ako tí bez nej. Zvýšené riziko sa prejavilo aj po zohľadnení ďalších premenných a bolo zrejmé u mnohých príčin úmrtí, najmä u samovrážd. Osoby s hypochondriou mali viac ako štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku samovraždy a bola s ňou spojená väčšina neprirodzených úmrtí v tejto skupine. Hypochondria je liečiteľná, fungujú proti nej antidepresíva, aj kognitívno-behaviorálna terapia.
Globálna populácia hmyzu mizne nebývalou rýchlosťou a to má dopad aj na rastliny. Opísali to teraz vedci vo Francúzsku, ktorí v odbornom žurnáli New Phytologist ukázali, ako sa rastliny pokúšajú zmeniť a stále rýchlejšie prechádzajú na takzvanú samosprašnosť čiže samoopelenie alebo autogamiu. Vedci sa zamerali na divoké violky roľné rastúce v roku 1992 až 2001. Tie vypestovali zo semien, ktoré boli uložené do biologických bánk pred tridsiatimi rokmi. Vykonali populačne genetickú analýzu, merali fyzické znaky rastlín a nakoniec ich ponúkli čmeliakom, aby zistili, ktorým kvetom dávajú prednosť. Na základe tejto analýzy vedci zistili, že u dnešných violiek sa samosprašnosť zvýšila o 27%, sú menšie, produkujú menej nektáru a sú preto pre hmyzie opeľovače menej atraktívne v porovnaní s violkami vypestovanými zo semien z dvadsiateho storočia. Tým, že sa rastliny prispôsobujú, stávajú sa pre hmyz menej atraktívne a vlastnosť smerujúca k samoopeleniu by mohla úbytok hmyzu ešte zhoršiť.
