Mravce liečia svojich vojnových invalidov antibiotikami a sú v tom veľmi úspešné. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Katedry ekológie zvierat a tropickej biológie Univerzity vo Würzburgu rozšírili doterajšie výskumy o proces, akým podávajú mravce svojim zraneným antibiotiká. Nový výskum sa týkal mravcov Matabele, ktoré patria medzi najväčšie na svete a živia sa výlučne termitmi. Po napadnutí hniezda termitov ostáva veľa zranených, ktorých, ako sa zistilo, liečia ich druhovia antibiotikami. Dokážu takto zachrániť až 96% vojnových invalidov. Keby to neurobili, prežila by asi len tretina zranených. Pointou je schopnosť mravcov Matabele liečiť infekcie spôsobené baktériou Pseudomonas aeruginosa, ktorá sa bežne vyskytuje v pôde avšak pre zranené mravce býva smrteľná. Vedci zistili, že mravce Matabele majú na hrudi špeciálnu žľazu, ktorá vytvára 112 organických zlúčenín, z ktorých 23 veda nepozná. Približne polovica z nich má buď antimikrobiálne účinky, alebo hojí rany iným spôsobom.
Vedci z amsterdamskej univerzity Vrije zistili, prečo je cvičenie pre ľudí po dlhom covide také vyčerpávajúce. Štúdia skúmala 25 pacientov s dlhým covidom a 21 ľudí, ktorí túto chorobu tiež prekonali, ale plne sa z nej zotavili. Všetci boli pred ochorením fit a v produktívnom veku. Každý z účastníkov strávil asi desať až pätnásť minút na rotopede a týždeň pred aj deň po mu boli odobraté vzorky krvi a vykonaná biopsia kostrového svalstva. V priemere mali ľudia s dlhým covidom menšiu cvičebnú kapacitu ako zdraví účastníci. Keď vedci analyzovali vzorky tkaniva odobraného pred cvičením, zistili, že osoby s dlhým covidom mali vo svaloch väčší podiel bielych vlákien ako zdraví účastníci. Tieto vlákna obsahujú menej štruktúr produkujúcich energiu, takzvaných mitochondrií, a menej kapilár. Tím tiež zistil známky toho, že mitochondrie u ľudí s dlhým covidom nepracujú tak dobre ako u zdravých účastníkov.
