Populáciu slonov sa podarilo na juhu Afriky stabilizovať

Populáciu slonov sa podarilo na juhu Afriky stabilizovať

Na juhu Afriky sa podarilo stabilizovať populáciu slonov a ich počet dokonca za posledné štvrťstoročie mierne rástol. O tomto úspechu nám povie viac Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.



Za tridsať rokov sa podarilo v južnej Afrike stabilizovať populáciu ohrozených slonov.  Biológovia z Pretórijskej univerzity zverejnili začiatkom januára rozsiahlu štúdiu o tom, ako sa to podarilo. Vedci sledovali 103 chránených oblastí od Tanzánie smerom na juh. Žije v nich asi 290 tisíc slonov afrických, čo je okolo 70 % ich celkovej populácie na kontinente. V priemere rástla slonia populácia na tomto území tempom 16 stotín percenta za rok. Dlhodobo najstabilnejšiu sloniu populáciu sa podarilo udržať tam, kde je niekoľko rezervácií relatívne blízko pri sebe a chránené územia sú prepojené určitým „nárazníkovým“ pásmom a koridormi, ktoré umožňujú zvieratám bezpečnejší pohyb medzi jednotlivými rezerváciami. Práve tieto podmienky sú podľa vedcov z dlhodobého hľadiska lepšie ako izolované rozsiahle rezervácie. V nich síce zaznamenali celkovo najväčšie prírastky, udržať ich však bolo veľmi zložité. Úplne iná situácia je v západnej Afrike, kde problémy pre slony pribúdajú.

Lysohlávky môžu byť zdrojom liečiv proti depresii alebo pri paliatívnej starostlivosti. Medzinárodný tím vedcov uskutočnil doteraz najrozsiahlejšiu genetickú štúdiu v ktorej analyzovali genómy viac ako 50-tich  húb z rodu Psilocybe - skupiny, v ktorej takmer všetci členovia obsahujú potenciálne liečivé halucinogény psilocybín a psilocín. Zistili, že schopnosť produkovať psilocybín si huby vyvinuli približne pred 65 miliónmi rokov. Pre porovnanie, moderný Homo sapiens sa vyvinul pred 300 000 rokmi. Štúdia ako celok identifikuje konkrétne gény, ktoré sú predmetom záujmu vedcov a vytvára základ pre výskumníkov, aby mohli objaviť nové terapeutické zlúčeniny tým, že zdokumentujú rozmanitosť týchto halucinogénnych húb. Na záver štúdie vedci konštatujú, že okolo lysohlávok je príliš veľa predsudkov a dezinformácií na to, aby sa podarilo získať peniaze na seriózny a oveľa podrobnejší výskum látok, ktoré obsahujú.

Autorka: Barbara Štubňová, Foto: CANVA

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame