Toľko radosti kvôli jednému pripálenému hrncu! Archeológovia sa vyšantili a vo svojej štúdii popísali najstarší prípad pokusu o uvarenie obilnej kaše, ktorý sa nepodaril. Do hrnca nazrieme s Radom Tomešom:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Orenburg LA 77 je jednou z najstarších neolitických dedín na území Nemecka. Jej vek sa odhaduje na 5 tisíc rokov. Archeobotanikom z holandskej archeologickej spoločnosti BIAX sa dostal pod prístroje hrniec s pripáleným jedlom približne rovnakého veku. Detailné analýzy pripálených zvyškov ukázali, že išlo o obilnonovú kašu. Vedci identifikovali dvojzrnnú pšenicu, jačmeň a tiež mrlík biely, dnes všadeprítomnú burinu, ktorá však bola toho času veľmi významnou plodinou. Podľa vedcov všetko nasvedčuje tomu, že naši predkovia miešali mrlík s obilninami, aby dodali jedlu sladkú chuť. Okrem toho burina obsahuje aj veľa proteínov. Všetko premiešali s vodou a kaša bola hotová. Svoj recept uverejnili vo vedeckom časopise PLOS s tým, že ide o najstarší doložený prípad pokusu o prípravu obilnej kaše. Síce sa nepodaril, ale práve vďaka tomu vieme, ako varili kašu naši predkovia pred 5-tisíc rokmi.
Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley by flotily mikrosond, mohli predstavovať ďalší veľký skok v prieskume vesmíru. Detaily o ich programe BLISS nedávno zverejnil odborný časopis Acta Astronautica. Slnečnú sústavu chce skúmať s využitím veľkých kŕdľov lacných a malých solárnych plachetníc. Také sondy nepotrebujú žiadne motory ani palivo. Vo vesmíre sa rozložia do podoby plachty a o pohon sa postará tlak slnečného žiarenia. Jedna taká sonda by vážila len asi 10 gramov a ich výrobu a prevádzku by zvládli už dnes existujúce technológie. Vznik programu BLISS bol motivovaný predovšetkým snahou o prieskum blízkozemných planétok. Tie sa pohybujú v blízkosti Zeme a je v našom záujme, aby sme o nich vedeli čo najviac. Kŕdle malých solárnych plachetníc by vedcom s ich výskumom mohli významne pomôcť.
