Obsedantno-kompulzívna porucha postihne počas života vyše dve percentá populácie a nepríjemne komplikuje ľuďom život. Švédski vedci prišli ešte na jednu, oveľa zásadnejšiu nevýhodu. Povie nám o nej Rado Tomeš:
Ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou žijú kratšie Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím vedcov zo švédskeho Inštitútu Karolinska zistil, že dopady obsedantno - kompulzívnej poruchy sú závažnejšie, než sa zdalo. Ukázalo sa totiž, že pacientom doslova skracuje život, a to až prekvapivo výrazne. Najviac znepokojujúce je, že príčiny tohto vzťahu zatiaľ nie sú jasné. Vedci analyzovali zdravotné údaje viac ako 60-tisíc Švédov s touto diagnózou a ďalších viac ako 600-tisíc bez nej v rokoch 1973 až 2020. Predčasne zomrelo viac ľudí s poruchou – a to až o 8% oproti tým, ktorí ňou netrpeli. V prípade prirodzenej smrti bolo riziko zvýšené o 31 %, pri neprirodzených úmrtiach to bolo až 230%. Ukazuje sa, že obsedantno - kompulzívna porucha prináša reálne riziká, ktoré bohužiaľ môžu prispievať k skorším úmrtiam pacientov. Vedci zároveň upozorňujú na skutočnosť, že v mnohých prípadoch ide o faktory, ktorých vplyv je možné úspešne znižovať vhodnou liečbou.
Slnko sa blíži k maximu svojho jedenásťročného cyklu a už teraz je búrlivejšie, než vedci pôvodne predpokladali. Tento rok má byť vrcholom solárneho maxima a možno teda predpokladať zvýšenú aktivitu Slnka. Častejšie tak uvidíme fascinujúcu polárnu žiaru aj v nižších zemepisných šírkach, čakať však môžeme aj výpadky rádiového spojenia a poruchy satelitov. Podľa modelov Centra pre predpovedanie vesmírneho počasia by Slnko malo dosiahnuť maximum aktivity svojho cyklu medzi tohtoročným januárom a októbrom. Intenzívna aktivita by však mala vydržať až do polovice roku 2025, s možným presahom aj do roku 2026. Vedci predpokladajú, že súčasné maximum by mohlo byť priemerné prípadne dlhodobo ľahšie podpriemerné. Aj tak by malo ísť o najvýraznejšiu aktivitu za posledných 20 rokov
