Rakovina oficiálne nie je spôsobená stresom, podľa najnovšej štúdie sa však podieľa na jej šírení v organizme. Pokračuje Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Cold Spring Harbor Laboratory, rozdelili myši s rakovinou do dvoch skupín a jednu z nich vystavili dlhodobému stresu. Ukázalo sa, že u myší v strese sa rakovina rozvíjala významne rýchlejšie. Potom začali skúmať, ako sa stres prejavoval na myšom tkanive a aké zmeny sa odohrávali u tých, ktoré ním trpeli, v porovnaní s ostatnými. Zistili, že stresové hormóny ovplyvňujú správanie takzvaných neutrofilov, imunitných buniek v prvej línií obrany proti infekciám. Stres u myší viedol k vzniku štruktúr, ktorým sa hovorí NET. Tie vyzerajú ako akési pavučinky a neutrofily do nich chytajú choroboplodné zárodky. To znie, akoby stres pomáhal, ale vedci v tejto štúdii odhalili ešte jednu vlastnosť NET: je to ideálne prostredie, v ktorom sa môžu usadiť rakovinové bunky, ktoré potom môžu ľahšie metastázovať. Výsledkom štúdie je konštatovanie, že stres urýchľuje vznik rakoviny a pomáha šíreniu metastáz.
Genetici z Wellcom Snder Institute v Spojenom kráľovstve zistili, že genómy motýľov sa výraznejšie nevyvíjali viac ako 250 miliónov rokov. Autori štúdie preskúmali viac ako dve stovky genómov motýľov a môr. Chceli tak lepšie porozumieť ich evolučnej histórii. Vystopovali genetický kód až k prvým motýľom a identifikovali tak 32 chromozómov. Podarilo sa im zmapovať evolučnú históriu motýľov a zistili, že bola pozoruhodne stabilná. Autori štúdie sa domnievajú, že ich výsledky môžu pomôcť s ochranou motýľov a môr v čase rýchleho úbytku biodiverzity na planéte, ktorý niektorí vedci označujú za šieste masové vymieranie. Mnoho druhov hmyzu, vrátane kľúčových opeľovačov, zažíva alarmujúci úbytok. Stále však platí, že na poklese populácie motýľov a môr sa najviac podpisujú záťaž životného prostredia dusíkatými látkami, teplé zimy, veľmi teplé a suché letá a dlhšie obdobie daždivého počasia.
