Mamy po pôrode priam zázračne zregenerujú

Mamičky počas tehotenstva dokázateľne biologicky starnú. Podľa najnovšieho výskumu, je však ich telo po pôrode schopné neuveriteľnej regenerácie na úrovni DNA. O tomto zaujímavom výskume nám povie viac Rado Tomeš:

Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Výskum expertov z univerzity Yale priniesol nové poznatky o tom, ako tehotenstvo zasahuje starnutie buniek počas samotného tehotenstva aj po jeho konci. Vedci preštudovali vzorky krvi 119 žien, ktoré boli odobraté v rôznych fázach tehotenstva a po jeho ukončení pôrodom. Ukázalo sa, že tehotenstvo predstavuje záťaž pre organizmus matiek a urýchľuje ich starnutie, čo sa dalo očakávať. Počas 18 týždňov tehotenstva sa zvýšil biologický vek matiek v priemere približne o 2,5 roka, pričom tento nárast nemožno pripísať priberaniu na váhe. Prekvapením však boli výsledky analýz krvi tých istých matiek po pôrode. V ich telách totiž dochádza k mohutnému „omladzovaniu“ buniek a znižovaniu ich biologického veku. Niektoré matky sa po pôrode prakticky „vykúpali v prameni mladosti“ a ich biologický vek poklesol natoľko, že bol podstatne nižší ako pred ich otehotnením. Výsledky výskumu ukazujú, že telá matiek majú veľký potenciál naprávať „škody“ spôsobené tehotenstvom na bunkovej úrovni.

Dedina z doby bronzovej vo východnom Anglicku vydala ďalšie svoje poklady. Must Farm tvoria domy na koloch a ďalšie stavby spred 3 tisíc rokov. Dedina vyhorela okolo roku 850 pred naším letopočtom a neskôr ju zakonzervovali riečne naplaveniny. Archeológovia Univerzity v Cambridge teraz zverejnili dve nové výskumné správy, ktoré ponúkajú cenný pohľad na každodenný život ľudí, ktorí obývali Anglicko v dobe bronzovej. Podľa prvej boli vtedajší ľudia sebavedomí a zdatní stavitelia domov a boli schopní vymyslieť a zrealizovať špecifické stavby na koloch, ktoré odolávali stovky rokov povodniam. Druhá správa sa venuje nájdeným predmetom. Archeológovia našli kopije s takmer trojmetrovými násadami, poháre, útržky textilu, sekeru a keramickú misu so zvyškami pšeničnej kaše zmiešanej so živočíšnymi tukmi. Zvláštnym nálezom bola ľudská lebka vyhladená dotykmi, ktorá podľa vedcov mohla slúžiť ako upomienka milovanej osoby.