Unikátnym objavom sa môžu pochváliť čínski vedci, podarilo sa im nájsť najstaršiu fosíliu ploskavca, akú poznáme. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tímu vedcov pod hlavičkou Čínskej akadémie vied, sa nedávno podarilo objaviť jantár s časťou tela dospelej pásomnice. Parazit je podľa vedcov starý asi 100 miliónov rokov. Pre paleontológov ide o významnú udalosť, pretože sa jedná o prvý fosílny nález tela pásomnice a najpresvedčivejší doklad ranej evolúcie ploskavcov, s akým sme sa doteraz stretli. Podrobnosti výnimočného objavu zverejnil odborný časopis Geology. Analýzy molekulárnych hodín, kalibrované podľa hostiteľov morských pásomníc, ukazujú, že pásomnice skupiny Trypanorhyncha vznikli niekedy v čase prelomu triasu a jury, asi pred 200 miliónmi rokov. Objavená fosília pásomnice v jantáre teda predstavuje približne „polčas“ ich evolučnej histórie. Vzrušujúcou otázkou zostáva, ako sa mohla pásomnica, ktorá žije vo vnútornostiach žralokov či rají, teda striktne vodných tvorov, dostať do živice na kmeni stromu?
Roztápanie sa ľadovcov na zemských póloch v dôsledku klimatickej zmeny mierne spomalilo rotáciu Zeme, čo by podľa novej štúdie mohlo ovplyvniť meranie času. Zem sa však aj napriek spomaleniu rotácie v dôsledku úbytku ľadu točí rýchlejšie ako kedysi. Znamená to, že po prvý raz v histórii časomerači od času odrátajú sekundu. Podľa geofyzikov z Scrippsovho inštitútu na Kalifornskej univerzite by odrátanie takzvanej „negatívnej priestupnej sekundy“, aby bol univerzálny čas v súlade s rotáciou planéty, malo nastať okolo roku 2029. Nebyť topiaceho sa ľadu, táto zmena by nastala o tri roky skôr. Podľa vedcov topiaci sa ľad v Grónsku a na Antarktíde zmenil koncentráciu zemskej hmoty. Keďže je na póloch menej pevného ľadu, viac hmoty je okolo rovníka, čo spomalilo rotáciu Zeme. Topenie sa polárneho ľadu v dôsledku klimatickej zmeny by teda mohlo predstavovať nový faktor ovplyvňujúci, ako rýchlo sa Zem točí.
