Pred psom robila človeku spoločnosť líška

Najlepším priateľom človeka v Južnej Amerike nebol voľakedy pes, ale líška. Ako na to vedci prišli, povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Archeológov z Oxfordskej univerzity prekvapilo, keď na pohrebisku Caňada Seca v Argentíne, našli líšku vymretého druhu Dusicyon avus, pochovanú v ľudskom hrobe starom 1500 rokov. Podľa analýz umiestnenia kostry bola pravdepodobne vysoko ceneným spoločníkom alebo domácim miláčikom. Naznačil to aj nedostatok stôp po rezných ranách na kostiach šelmy, čiže nebola lovená. Analýza DNA tiež ukázala, že toto zviera sa kedysi spoločne stravovalo s lovcami a zberačmi a bolo zrejme súčasťou tábora. Líšku rovnakého druhu našli aj v staršom hrobe v inej časti Argentíny. Rovnako mohla byť domácim miláčikom, vedci však jej stravu neanalyzovali. Zuby líšok boli tiež v minulosti nájdené aj na ďalších starovekých pohrebiskách v Argentíne a Peru, čo naznačuje, že toto zviera malo symbolický význam. Nález takmer kompletnej líščej kostry v ľudskom hrobe je však v celosvetovom archeologickom meradle veľmi vzácny.

Aj druhá správa poteší milovníkov archeológie, Pompeje totiž vydali ďalší vzácny a mimoriadne zachovalý poklad. Vedci odkryli impozantnú sálu na bankety s najkrajšími freskami, aké boli v meste doteraz objavené. Takmer kompletná mozaiková podlaha miestnosti obsahuje viac ako milión jednotlivých bielych dlaždíc. Inak má sála čierne steny, je približne pätnásť metrov dlhá a šesť metrov široká. Za ňou vedú dlhé schody do vnútrobloku, na prvé poschodie budovy.  Na freskách prevažuje téma hrdinstva, znázornení sú na nich bohovia a hrdinovia trójskej vojny. Vedľa Heleny Trójskej a Parisa je na stenách vyobrazená Kassandra, dcéra Priama, spoločne s bohom Apollónom. Mytologické postavy na stenách spoločenských miestností mali zabaviť hostí a slúžiť ako predmet následných debát a rozhovorov. Okrem obrovskej radosti sa archeológovia momentálne snažia zachrániť jeden porušený oblúk budovy.