Vedci našli fosfolipid u starších ľudí, ktorý môže zásadne ovplyvniť starnutie na bunkovej úrovni. Aj to, že cvičením môžeme jeho množstvo redukovať. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z holandského výskumného centra Amsterdam University Medical Center identifikovali špecifický typ tuku, ktorý podľa všetkého zohráva významnú úlohu pri starnutí. Ide o zložený lipid - fosfolipid bis(monoacylglycerol)fosfát, v skratka BMP, ktorý sa podieľa na tvorbe vnútrobunkových vačkov endozómov a lyzozómov. Vedci najprv zisťovali súvislosť medzi množstvom BMP a vekom pomocou biopsie svalového tkaniva u mladých ľudí a u seniorov. Vo svaloch starších ľudí je skutočne oveľa viac BMP tuku. V druhej fáze výskumu vedci analyzovali obsah BMP vo svaloch seniorov pred a po cvičení v rozsahu jednej hodiny počas štyroch dní oproti ľuďom, ktorí necvičili. Ukázalo sa, že aj v takom krátkom časovom úseku sa cvičením výrazne znížila hladina BMP. Zložený lipid BMP teda môže hrať zásadnú úlohu v procese starnutia na bunkovej a molekulárnej úrovni. Zatiaľ však nie je jasné, či BMP podporuje starnutie alebo je jeho prejavom.
Archeológovia z Austrálskej Národnej univerzity v Canberre priniesli dôkaz, že jedno z prvých miest v Pacifiku je podstatne staršie, než sa predpokladalo. K tomuto záveru vedci dospeli na základe mapovania s využitím leteckého snímkovania LiDARom. Štruktúry, ktoré objavili na ostrove Tongatapu, hlavnom ostrove Kráľovstva Tonga, pochádzajú z doby okolo roku 300 nášho letopočtu. Tým pádom je toto mestské osídlenie asi o 700 rokov staršie, než sa odborníci pôvodne domnievali. Podľa archeológov toto mestské osídlenie vzniklo ako reakcia na rastúcu populáciu ostrova. Zvrat vo výskume starých mestských osídlení v Pacifiku prinieslo práve mapovanie LiDARom, ktorý funguje na princípe vysielania svetelných impulzov a vo výsledku ponúka aj digitálny model povrchu. Archeológovia tak získali skvelú pomôcku pri pátraní po zaniknutých mestách a stavbách.
