Rajský plyn môže našu planétu premeniť na pekelné miesto. Oxidu dusnému venovali vedci väčšiu pozornosť a výsledky ich meraní nie sú dobrou správou. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Medzinárodný tím odborníkov zverejnil v odbornom časopise Earth System Science Data správu, ktorá mapuje koncentrácie oxidu dusného v atmosfére
v priebehu posledných desaťročí. Podľa výsledkov meraní sa hnojenie, ktoré potrebujeme na udržanie potravinovej bezpečnosti, stáva jedným z hlavných zdrojov skleníkových plynov. Najväčšími producentmi oxidu dusného z poľnohospodárstva sú Čína, India, Spojené štáty, Brazília a Rusko. Za posledných 40 rokov sa množstvo oxidu dusného v atmosfére zvýšilo o 40%, pričom najmä v posledných rokoch ide o priam raketový nárast. Európa síce svoje emisie oxidu dusného obmedzila o 31%, je však jedinou výnimkou. Oxid dusný je v porovnaní s oxidom uhličitým takmer 300-krát účinnejší pri vytváraní skleníkového efektu. V súčasnosti pochádza približne 40% tohto skleníkového plynu
v atmosfére z ľudskej činnosti.
Izraelskí archeológovia vo východnom Stredomorí pred pár dňami identifikovali pozostatky najstaršieho vraku lode, aký bol kedy v hlbinách nájdený. Objav úplne mení doterajšie predstavy o plavbách v staroveku. Podľa vyhlásenia Izraelského úradu pre starožitnosti má loď podľa rýchleho odhadu približne 3300 rokov. Našli ju robotické ponorky patriace ropnej spoločnosti pri prieskume potencionálnych ložísk 90 kilometrov od severného pobrežia, v hĺbke 1800 metrov. Doteraz sa predpokladalo, že obchodné lode vtedy bezpečne plávali po Stredozemnom mori z prístavu do prístavu s pobrežím na dohľad. Túto loď však našli príliš ďaleko od pobrežia. Moreplavci doby bronzovej teda boli schopní preplávať Stredozemné more bez toho, aby mali na dohľad akékoľvek pobrežie. Na navigáciu pravdepodobne využívali nebeské telesá, pozorovali a zisťovali uhly a polohy Slnka a hviezd. Zatiaľ z lode vyniesli len dve amfory a čaká ju rozsiahly výskum.
