Japonci vyvinuli takmer dokonalú kožu

Japonskí vedci vyvinuli ekvivalent ľudskej pokožky. Na čo nám to bude, povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Vedci z Tokijskej univerzity vyvinuli použitím ľudských kožných buniek ekvivalent živej pokožky, ktorým možno pokryť povrchy robotov. Nový materiál sa môže uplatniť v oblasti robotiky, zdravotníctva aj kozmetiky. Odborníci na bio hybridné roboty dúfajú, že táto technológia jedného dňa pomôže pri zrode androidov s ľudským vzhľadom a správaním. Nový materiál pomôže tiež lepšie pochopiť tvorbu vrások a fyziológiu ľudských výrazov a nápomocný bude aj pri vývoji transplantačných materiálov. Na vytvorenie prirodzeného úsmevu s plynulým pohybom použili techniku inšpirovanú spojeniami skutočnej ľudskej kože, ktorú k podkladovým tkanivám kotvia vlákna väzív. Výskumníci to simulovali tak, že materiál ukotvili do otvorov zahĺbených v robotovi. Konečným cieľom vedcov je dosiahnuť u pokožky robotov schopnosť samo hojenia, akú má ľudská koža.

Rus domový je najrozšírenejší šváb na svete. Genetici z Harvardu zistili, že za jeho rozšírenie do Európy môže najmä človek. Porovnaním mitochondriálnych génov vedci zistili, že tento šváb je najbližšie príbuzný ázijskému švábovi Blattella asahinai, popísanému v Japonsku a neskôr sa dostal do Spojených štátov.  Rus domový získal celosvetovú dominanciu v dvoch vlnách. Prvá expanzia sa začala, keď sa rus domový oddelil od ázijského švába pred 1200 rokmi a prispôsobil sa konzumácii ľudskej potravy. Presunul sa na západ a Blízky východ spolu s rozmachom obchodu. Púštne podmienky prežil v nádobách na pečivo. V druhej vlne sa rozšíril do Európy pred 390-timi rokmi, keď začali Briti a Holanďania vo veľkom obchodovať a koloniozovať. Na lodiach a neskôr najmä v parníkoch ponúkli rusovi luxusný prevoz - v teple, vlhku a v tme. Podľa vedcov bola v prípade rusa domového kľúčová pre evolučný úspech švábov adaptácia na človeka.