Čo sa týka rakoviny, je radosť vypočuť si, kam až veda pokročila. Aj keď na testy na ľuďoch si budeme musieť ešte počkať, experiment švédskych vedcov na myšiach bol úspešný a prináša so sebou nádej. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci zo švédskeho Karolinska Institut vyvinuli nanoroboty, ktoré likvidujú rakovinové bunky u myší. Okom neviditeľný stroj je vybavený zbraňou uloženou v jeho štruktúre a aktivuje sa len v mikroprostredí nádoru, čím šetrí zdravé bunky. Švédsky tím už pred niekoľkými rokmi vymyslel a vytvoril takzvané receptory smrti, ktoré spôsobujú bunkovú smrť. Sú to štruktúry vytvorené zo šiestich peptidov zostavených do šesťuholníkového vzoru. Keby však boli podané ako bežný liek, stali by sa zbraňou bez kontroly a likvidovali by bez rozmyslu všetky bunky. Aby tento problém obišli, svoju zbraň ukryli do nanoštruktúry vytvorenej z DNA. Tejto metóde vedci hovoria „DNA origami“. Teraz túto techniku použili na vytvorenie akéhosi vypínača, ktorý sa aktivuje za vopred vybraných podmienok. Skôr ako bude možné tieto nanoroboty po myšiach otestovať aj klinicky, musia vedci zistiť a popísať možné vedľajšie účinky.
Vedcom z texaskej spoločnosti Colossal Biosciences sa podarilo vytvoriť slonie kmeňové bunky, z ktorých môžu generovať akékoľvek tkanivo v tele. Je to obrovský technologický prielom, ktorý môže viesť k oživeniu dávno vyhynutých druhov, medzi ktoré patria aj mamuty. Americká firma sa zaoberá takzvanou deextinkciou - procesom vytvárania organizmu spĺňajúceho charakteristiky už vyhynutého druhu. Spoluzakladateľ spoločnosti Ben Lamm v rozhovore pre Sky News vysvetlil, že využívajú umelú inteligenciu a ďalšie nástroje na identifikáciu základných génov, ktoré robia mamuta mamutom, a následne ich vnášajú do sloních genómov. Nechýbalo ani odvážne avízo na ďalšie kroky spoločnosti. Firma už oznámila, že chce oživiť tasmánskeho tigra, ktorý údajne vyhynul pred viac ako 3000 rokmi a podľa jej šéfa je to len otázka času a finančných prostriedkov. Ich výskum a vývoj potom dokáže lepšie ochrániť aj ešte existujúce druhy na pokraji vyhynutia.
