Vedci sa obávajú, že s pribúdajúcimi teplotami bude hmyz strácať svoju farbu a nebude si vedieť nájsť partnera. Nasmerovala ich k tomu štúdia, o ktorej nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM 23.07.2024
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Macquarie University v austrálskom Sydney uverejnili štúdiu, podľa ktorej by si farba hmyzu a stúpajúca teplota zaslúžili väčšiu pozornosť. Pri stúpajúcej teplote totiž hmyz produkuje menej melanínu, ktorý reguluje odtiene jeho farby. Menej pigmentu znamená svetlejší odtieň a to môže spôsobiť v niektorých prípadoch doslova chaos, pretože sa hmyz nebude vedieť medzi sebou nájsť, chrániť pred predátormi a najmä, nebude vedieť identifikovať člena svojho druhu. Konkrétnym príkladom je aj u nás bežný motýľ žltáčik rešetliakový, ktorému v severnej Amerike blednú krídla a s teplejším počasím sa menia farby lienok či pásaviek. Na druhej strane, v iných oblastiach kde je vyššia teplota, tomu istému druhu motýľa krídla naopak stmavli, čo vedcom trochu zamotalo hlavu, takže plánujú výskum, vďaka ktorému presne zistia, aký vplyv má otepľovanie na farbu hmyzu.
Nórski archeológovia skúmali minulý rok pozoruhodnú lokalitu pri Fredrikstade na juhu Nórska, vzdialenú asi 80 kilometrov od Osla. Je to miesto s množstvom zvláštnych kamenných kruhov. Jednotlivé útvary, ktoré majú v priemere okolo dvoch metrov, sú väčšinou vystavané okolo centrálneho kameňa. A pod nimi našli vedci zvyšky keramiky a spálených kostí. Po dôkladnej analýze oznámili, že ide o veľké detské pohrebisko, pričom vek detí bol od troch do šiestich rokov. Väčšina detí tu bola pochovaná medzi rokmi 800 a 200 pred naším letopočtom, teda v čase, keď v tejto oblasti prechádzala doba bronzová do doby železnej. Nález detského pohrebiska takého rozsahu je nielen v Nórsku, ale aj v Európe výnimočný a vyvoláva množstvo otázok. Odpovede na aspoň časť z nich pravdepodobne prinesie nadväzujúci výskum, v rámci ktorého vedci plánujú preskúmať obsah nájdených keramických nádob. Nie všetky totiž slúžili na pochovávanie.
