Vedci chcú skrotiť toxoplazmózu. Prečo, to nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V novej štúdii sa celosvetový tím výskumníkov „zmocnil“ systému, ktorý toxoplazmóza používa na vylučovanie proteínov do hostiteľskej bunky. Vedci ju geneticky upravili tak, aby vytvárala hybridnú bielkovinu a spojila jeden zo svojich vylučovaných proteínov s proteínom zvaným MeCP2, ktorý reguluje aktivitu génov v mozgu - v podstate sa tak MeCP2 „zvezie“ do neurónov. Vedci zistili, že parazity vylučujú hybridný proteín MeCP2 do neurónov pestovaných v Petriho miske aj do mozgov infikovaných myší. Genetický nedostatok MeCP2 spôsobuje vzácnu poruchu vývoja mozgu zvanú Rettov syndróm. Momentálne prebiehajú skúšky génovej terapie s využitím vírusov, ktoré dodávajú proteín MeCP2 na liečbu tejto choroby. Ak toxoplazmóza dokáže dopraviť formu proteínu MeCP2 do mozgových buniek, môže to poskytnúť ďalšiu možnosť liečby tohto v súčasnosti neliečiteľného ochorenia a ďalších neurologických ochorení.
S postupujúcim globálnym otepľovaním sa Aljaška ohrieva až štyrikrát rýchlejšie, než je priemer planéty a do prostredia sa dostáva stále väčšie množstvo ortuti, ktorá je obsiahnutá v roztápajúcom sa permafroste. Vzhľadom na povahu atmosférického prúdenia a chemické zákonitosti, končí v Arktíde priveľa ortuti, ktorá prekoná iné typy biotopov. Vedci z Juhokalifornskej univerzity v Dornsife vymysleli nový postup, vďaka ktorému dokážu presnejšie určiť množstvo ortuti v prostredí. Zamerali sa na množstvo ortuti v sedimentoch na brehoch riek a v pobrežných dunách a novú metódu otestovali v dvoch lokalitách v povodí rieky Yukon. Podľa nich toxická ortuť ohrozuje zhruba päť miliónov ľudí, ktorí žijú
v Severnej Amerike za polárnym kruhom. Viac ako tri milióny z nich pritom býva
v miestach, kde by sa mal do roku 2050 roztopiť všetok permafrost. Najväčšie riziko zvýšeného príjmu ortuti nie je podľa vedcov ani tak z vody, ako z potravy.
