Prvý geneticky upravený šalát

Prvý geneticky upravený šalát

Na americký trh zamieril prvý geneticky upravený šalát. Ako teraz chutí a čo mu bolo, že ho museli upraviť, povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.



Horčičný šalát v Európe takmer nepoznáme, vo veľkom sa však pestuje po predovšetkým v Ázii, odkiaľ si našiel cestu aj do Severnej Ameriky. Nie každému však vyhovovala jeho niekedy príliš ostrá chuť.  Americký startup Pairwise preto v spolupráci s biotechnologickým koncernom Bayer vytvoril 10 rôznych odrôd tohto šalátu s menej výraznou chuťou. Použili pri tom obľúbený genetický editor CRISPR. Vzhľadom na to, že takto upravené rastliny neobsahujú cudziu DNA, sú v USA aj v niektorých ďalších krajinách vnímané legislatívou inak ako tradičné geneticky modifikované plodiny. To uľahčuje ich výrobu aj následné uplatnenie na trhu. Startup Pairwise ako prvý na svete vyvinul, opäť s pomocou editora CRISPR, černice bez semienok a chuťovo menej výrazný horčičný šalát je pokračovanie. Editovanie DNA sa stáva prvou voľbou pre inovácie v pestovaní plodín aj v ďalších odvetviach poľnohospodárstva.

Vedci z Harvardovej univerzity zistili, že až štvrtina pacientov vo vegetatívnom stave vykazuje známky tzv. skrytého vedomia. Vedci sledovali dáta 241 pacientov v rôznych formách vegetatívneho stavu,  zo šiestich rôznych zariadení v USA a v Európe, kde boli v starostlivosti lekárov posledných 15 rokov. Pri ústnych pokynoch nemali títo pacienti žiadnu viditeľnú reakciu. Podľa výskumu sa však u štvrtiny týchto pacientov objavila zreteľná reakcia pri zobrazení ich mozgu magnetickou rezonanciou alebo EEG. Tento fenomén sa označuje ako skryté vedomie. S výskumom sa však spájajú určité problémy. Analyzované dáta totiž pochádzajú od rôznych bádateľských tímov a za dlhé časové obdobie, čo komplikuje ich vzájomné porovnanie. Počas výskumu sa tiež ukázalo, že u ďalších 112 pacientov, ktorí reagujú na ústne pokyny, sa spomínané prejavy viditeľné na magnetickej rezonancii alebo na EEG objavili len v 38 % prípadoch. Výskum vegetatívneho stavu bude nepochybne pokračovať.

Autorka: Barbara Štubňová, Foto: CANVA

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame