Videohry môžu za určitých okolností zlepšovať duševné zdravie. Tak sa na to pozrime, s Radom Tomešom:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím odborníkov na duševné zdravie, ľudské správanie a ekonómiu, ktorý pôsobí v niekoľkých japonských inštitúciách, využil možnosť, ktorú ponúkla pandémia covidu-19. Aj ľudia v Japonsku boli vtedy izolovaní a boli odkázaní na rôzne „náhradné aktivity“. Psychológovia preto mohli dobre porovnať, ktoré činnosti ľuďom naozaj pomohli, a ktoré naopak skôr škodili. Autori štúdie zistili v odpovediach určitý vzorec. Ľudia, ktorí si počas lockdownov užívali videohry, mali väčší pocit životnej spokojnosti ako tí, ktorí nehrali. To je podľa psychológov dôležité, pretože práve tento pocit je kľúčovou zložkou duševného zdravia. Je spojený s mnohými pozitívnymi prejavmi, naopak jeho nedostatok býva spájaný s množstvom duševných problémov. Má to ale hranice a výskum potvrdil, že sú to tri hodiny. Pokiaľ ľudia trávili s konzolami dlhší čas, žiadny vyšší pozitívny vplyv sa už neprejavoval.
Vývojári z britského start-upu UnifAI Technology spustili sledovanie kvality vody na kúpanie pomocou umelej inteligencie. AI je prepojená s vodnou plochou pomocou senzorov, stačí pár kliknutí v mobile a ľudia vedia, či je voda vhodná na kúpanie alebo nie je. Údaje zo senzorov AI vyhodnocuje v reálnom čase. Senzory merajú faktory ako pH, teplotu, obsah kyslíka a amoniaku. Počas polročného výcviku sa umelá inteligencia naučila dávať tieto dáta do súvislosti so zistenými hodnotami nebezpečných.
