Fyzikom sa podarilo po niekoľkoročnom úsilí rozbehať prvé jadrové hodiny. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V jadrových hodinách namiesto celých atómov „tikajú“ len atómové jadrá. Vedci si od nich sľubujú, že budú presnejšie ako najpresnejšie atómové hodiny. A to už je niečo, pretože odchýlka atómových hodín je len jednu sekundu za 300 miliónov rokov. Prinútiť „tikať“ atómové jadro v hodinách je veľmi náročné a vyžaduje si veľa energie. Pozoruhodnou výnimkou je atómové jadro tória-229, u ktorého stačí na „roztikanie“ len veľmi malá energia, okolo 8 elektrónvoltov. Vedci však museli túto energiu najskôr určiť, a to veľmi presne. Podarilo sa to až tímu z viedenskej Technickej univerzity túto jar. A odtiaľ bol k jadrovým hodinám už iba krôčik, ktorý urobil medzinárodný tím expertov, ktorý vytvoril prvý prototyp jadrových hodín v zariadení Coloradskej univerzity. Vedci očakávajú, že jadrové hodiny čoskoro pokoria rekordy v presnosti určovania času a dramaticky vylepšia aplikácie, ktoré využívajú satelity, vrátane navigačného systému GPS.
Vedci z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera sa vo svojom výskume rozhodli otestovať, ako málo svetla ešte stačí na to, aby mohla prebiehať fotosyntéza. A výsledky boli skutočne prekvapivé. V Arktíde, počas zimy, sledovali, s akou úspešnosťou riasy fotosyntetizujú v okolí lode, ktorá sa celý čas nechala unášať uprostred krýh. Zistili, že počas tmy a zimy rastliny neprodukujú uhlík, takže v nich žiadna fotosyntéza neprebieha, čo nikoho neprekvapilo. Fascinujúce však podľa vedcov bolo, ako rýchlo ku koncu zimy začali rastliny fotosyntetizovať - dokonca aj tie, ktoré boli uväznené pod ľadom. Rástli a produkovali uhlík aj napriek tomu, že v mieste ich existencie namerali len približne jednu stotisícinu percenta slnečného svetla, ktoré je na povrchu za jasného počasia. Niektorým riasam teda stačí oveľa menej svetla, ako sa doteraz predpokladalo.
