Za detskú vyberavosť v jedle môžu gény

Za detskú vyberavosť v jedle môžu gény

Za to, že sa deti piplú v jedle môže výchova len z malej časti. Vedci identifikovali najväčšieho vinníka, o ich štúdii nám povie viac Rado Tomeš:

Za detskú vyberavosť v jedle môžu gény Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Hlavnou výskumnou otázkou vedcov z University College London bolo, ako genetika a prostredie ovplyvňujú stravovanie detí. Vedci analyzovali údaje o stravovacích návykoch takmer dva a pol tisíc párov jednovaječných a dvojvaječných dvojčiat vo veku 16 mesiacov a troch, piatich, siedmich a trinástich rokov. Výsledkom štúdie je, že náročnejšie pri jedle sú jednovaječné ako dvojvaječné dvojčatá. Vedci to zdôvodnili tým, že jednovaječné dvojčatá zdieľajú sto percent genetického materiálu, preto jedli a zároveň odmietali rovnaké jedlá. Za vyberavosť v jedle u detí a dospievajúcich môže až zo 74 % genetika, nie výchova. Úlohu okrem genetiky hrá aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastalo, napríklad, či sa pri jedle zišla celá rodina alebo aké potraviny sa v ich okolí jedli. Ďalším zaujímavým výsledkom štúdie je, že stravovanie detí vo veku siedmich až trinástich rokov môžu rovesníci ovplyvňovať až zo štvrtiny.

Nie len psy, aj mačky rady aportujú. Pravda, len vtedy ak sa im chce, ale poďme pekne po poriadku. Vedci z univerzity v britskom Lincolne zistili, že takmer 41 % mačiek z viac ako 8 tisíc sledovaných mačiek a až 78 percent psov z takmer 74 tisíc sledovaných psov, „niekedy, obvykle alebo vždy“ aportovali. Pri psoch je toto číslo pochopiteľné, pri mačkách prekvapujúco vysoké. Zásadnou otázkou štúdie britského tímu bolo, prečo niektoré mačky aportujú častejšie ako iné. Z výsledkov vyplýva, že u mačiek častejšie aportovali samci. Staroba a zdravotné problémy naopak znižovali pravdepodobnosť, že by sa zvieratá takto hrali, rovnako ako v prípadoch, keď sa v domácnosti s ktoroukoľvek šelmou vyskytoval pes. Čo sa týka mačacích plemien, vedci zistili, že najčastejšie aportovali siamské, tonkinské, barmské a bengálske mačky. To súviselo s ich aktivitou: čím viac mačky behali, skákali, hrali sa s novými predmetmi a iniciovali hru so svojimi pánmi, tým častejšie aportovali.

Autorka: Barbara Štubňová, Foto: CANVA

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame