Genetici odhalili v rozsiahlej štúdii viac ako 100 génov, ktoré súvisia s úzkosťou. Máme teda úzkosť v génoch? Vypočujte si Rada Tomeša:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Genetici z Yaleovej univerzity analyzovali genetické dáta viac ako 1,2 milióna ľudí rôzneho pôvodu a podarilo sa im identifikovať 115 génov, ktoré sú tesne spojené
s úzkosťou. Vedci okrem toho preskúmali aj expresiu týchto génov, čiže vyjadrenie informácie ktorú nesú. Ako sa tieto gény podieľajú na rozvoji úzkosti? Podľa vedcov sa aktivujú v mnohých oblastiach mozgu, ktoré boli už predtým spojené s prejavmi úzkosti, vrátane mozočku a limbického systému. Tiež sa ukázalo, že tieto gény majú vzťah k bolesti alebo k poruche trávenia, prípadne
k ďalším psychickým ochoreniam, ako je depresia alebo schizofrénia. Vedci už skúmali genetiku úzkosti, predchádzajúci výskum však čelili kritike pre nerovnomernú vzorku skúmanej populácie. V tomto výskume skúmali vedci gény ľudí z celého sveta a všetkých kontinentov.
Na konci septembra vydala NASA správu s názvom „Management rizík spojených s udržiavaním prevádzky ISS do roku 2030“. Z obsiahlej správy vyplýva, že NASA síce počíta s prevádzkou stanice až do roku 2030, opisuje však niektoré problémy, ktoré sa môžu objaviť. Ide najmä o možný nedostatok náhradných dielov, súvisiaci s uzavretím niektorých výrobných prevádzok a možných problémov v zásobovaní ISS. Za najväčší problém NASA považuje chátranie ruskej časti vesmírnej stanice. Obavy vyvoláva malý modul PrK, ktorý spája ruský dokovací port s modulom Zvezda. Únik vzduchu zaznamenali už v roku 2019, stav tejto časti ISS sa však stále zhoršuje. Napriek tomu, že presná príčina netesnosti nie je známa, podľa odborníkov NASA a Roskozmosu sú hlavnými podozrivými vonkajšie a vnútorné zvary modulu Prk. Tento rok v máji mala netesnosť dosiahnuť v hodnotení NASA maximálnu mieru rizika. Riešením je podľa NASA dočasné alebo aj trvalé uzavretie tejto časti ISS.
