V prípade hurikánov chvíľu trvá, kým vedci vypracujú expertnú správu. Na ničivosť hurikánu Milton v číslach si ešte počkáme, zaujímavé výsledky však prinieslo skúmanie jeho predchodkyne, Helene. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zmena klímy zhoršila silné dažde a zosilnila vietor hurikánu Helene, ktorý pripravil o život najmenej 227 ľudí - konštatuje nová vedecká správa, ktorej autormi sú vedci z medzinárodne rešpektovanej organizácie World Weather Attribution. Štúdia, ktorá kombinovala tri rôzne metódy, konštatovala štyri základné zistenia. Očakávalo sa, že hurikány so silou Helene sa budú vyskytovať v priemere každých 130 rokov, dnes je to s pravdepodobnosťou 1:53 ročne. Rýchlosť vetra hurikánu Helene na pobreží Floridy bola vplyvom zmeny klímy asi o 21 kilometrov za hodinu vyššia. To znamená nárast intenzity o 11 %. Zmena klímy zvýšila aj množstvo zrážok hurikánu Helene a to približne o 10 %. Hurikán Helene podporili vysoké teploty mora, ktoré spôsobila zmena klímy. Vedci vo svojej správe vyzvali USA, aby sa začali pripravovať na pravidelné veľké záplavy spôsobené hurikánmi.
Minulý týždeň odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska misia Hera Európskej vesmírnej agentúry. Očakáva sa, že na budúci rok preletí okolo Marsu a v decembri 2026 dorazí k planétke Dimorphos. Tá je prirodzenou družicou aj malej planétky Didymos. Tento dvojsystém sa nachádza zhruba 11 miliónov kilometrov od Zeme. Do Dimorphosu pred dvomi rokmi narazila sonda DART. Americké úrady následne uviedli, že sa im čas jeho obehu okolo jeho prirodzenej družice podarilo skrátiť o 32 minút. Cieľom misie DART bolo pripraviť sa na odvrátenie možnej civilizačnej hrozby, ktorú by mohla predstavovať podobná planétka mieriaca k Zemi. Misia Hera má však inú úlohu. Skladá sa z hlavnej sondy a dvoch malých takzvaných cubesatov, veľkých ako škatuľa od topánok, ktoré Hera dopraví až k cieľovým planétkam. Bude to prvýkrát, kedy budú planétky detailne skúmať malé a relatívne lacné sondy.
