Prvý liek na Alzheimerovu chorobu v EÚ

Európska lieková agentúra čiastočne schválila prvý liek na liečbu Alzheimerovej choroby. Pokračuje Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Preparát je schválený len pre pacientov v raných štádiách Alzheimerovej choroby, pričom v júli Európska lieková agentúra tento preparát ešte neodporúčala. Príslušný výbor EMA preskúmal svoje pôvodné stanovisko a liek schválil, prínosy podľa neho prevažujú nad rizikami. K predtým kritizovaným vedľajším účinkom patrí riziko krvácania do mozgu. Prípravok agentúra povolila pre skupinu pacientov, u ktorých sa ešte choroba príliš nerozvinula, trpia len ľahkou demenciou a miernymi poruchami pamäti a myslenia. Prípravok Lecanemab, je prvým liekom na trhu Európskej únie, ktorý lieči samotné neurodegeneratívne ochorenie, a nie iba jeho príznaky. V klinických štúdiách látka spomalila pokles kognitívnych funkcií u pacientov s Alzheimerovou chorobou v ranom štádiu o 27% v porovnaní s placebom.

Podľa novej správy Global Carbon Budget 2024, ktorú v zatiaľ nerecenzovanej verzii zverejnil odborný časopis Earth System Science Data, všetko nasvedčuje tomu, že aj tento rok bude z hľadiska globálnych emisií uhlíka rekordný. Početný výskumný tím, pod záštitou britskej Exeterskej univerzity, odhaduje, že v roku 2024 vypustíme do atmosféry asi 37,4 miliárd ton oxidu uhličitého. Proti roku 2023 je to nárast o 0,8 %. Po pripočítaní emisií vyvolaných zmenami obhospodarovania pôdy, ako je napríklad odlesňovanie, sa v roku 2024 dostane do ovzdušia 41,6 miliárd ton oxidu uhličitého. S týmto tempom podľa autorov správy čelíme riziku, že počas nasledujúcich šiestich rokov dôjde k trvalému zvýšeniu teploty na Zemi o 1,5 °C. To je pritom hranica, ktorú si ako maximálny cieľ stanovili signatári Parížskej dohody z roku 2015. Už teraz je jasné, že za súčasných okolností je deklarovaný cieľ Parížskej dohody veľmi ťažko dosiahnuteľný.