V praveku žili vedľa seba minimálne dva typy hominidov, ktoré o sebe vedeli. Tento objav je ďalšou skladačkou do zatiaľ veľmi deravej mozaiky, ako sa vlastne vyvinul dnešný moderný človek. Rado Tomeš nám povie viac:
Rôzne druhy hominidov žili vedľa seba
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Antropológovia získali lepšiu predstavu o tom, ako medzi sebou v praveku fungovali jednotlivé druhy hominidov. Vedci z Chatham University našli dvojicu stôp na brehu bahnitého jazera v slávnom africkom nálezisku Koobi Fora. Odtlačky pochádzajú z doby pred asi 1,5 milióna rokov a patria dvom druhom: Človeku vzpriamenému a Australopitékovi východoafrickému. Je to prvý dôkaz dvoch rôznych vzorov stôp pleistocénnych hominidov, ktoré sa objavujú na rovnakom povrchu blízko seba. Po preskúmaní nových odtlačkov z Koobi Fora vedci dospeli k záveru, že v celej oblasti existuje zreteľný vzorec dvoch rôznych typov chôdze po zadných končatinách. Celková analýza naznačuje, že súčasne využívali tieto jazerné biotopy, pričom je možné, že žili oddelene a rôznym spôsobom si zaobstarávali obživu. Práve v tom sa potom mohli aj špecializovať a to v nich posilňovalo, alebo naopak oslabovalo vlastnosti, ktoré potom ďalej odlišovali rôzne druhy.
Už dávno vieme, že prívetivé zvuky prírody, ako je spev vtákov, môžu mať výrazne pozitívny vplyv na ľudské zdravie aj náladu. Ale platí to aj opačne a výskum Univerzity Západného Anglicka v Bristole to potvrdzuje. Vedci skúmali reakcie 68 dobrovoľníkov, ktorí počúvali tri rôzne trojminútové záznamy zvuku: zvuky prírody nahrané pri východe slnka, rovnaké zvuky zmiešané so zvukmi dopravy s rýchlosťou 32 km/h, a potom opäť rovnaké zvuky, ale s dopravou s rýchlosťou 64 km /h. Ukázalo sa, že čisto prírodné zvuky u poslucháčov znižujú úroveň stresu a úzkosti, a tiež prispievajú k zlepšeniu nálady po stresujúcom zážitku. Pridávanie civilizačných zvukov ale tento pozitívny vplyv znižuje. Najviac stresujúce, pokiaľ ide o zvukové záznamy použité v tomto experimente, pre nich sú zvuky vytvárané dopravou, pričom vyššia rýchlosť dopravy znamenala aj vyššiu hladinu stresu. Podľa vedcov je to ďalší argument v prospech obmedzovania rýchlosti dopravy v mestách.
