Jedna hodina chôdze nám môže pridať 6 hodín života. O najnovšom výskume na poli zdravia informuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z austrálskej Griffithovej univerzity ponúkajú zaujímavú motiváciu, aby sme sa viac hýbali. Analyzovali dáta z nostieľných zariadení z amerického projektu National Health and Nutritional Examination Survey, na ktorom sa zúčastňuje ročne päťtisíc dobrovoľníkov. Zistili, že keď si najmenej fyzicky aktívni ľudia pridajú hodinovú prechádzku, predĺžia si v priemere život o niečo vyše 6 hodín. U ľudí, ktorí spadajú do štvrtiny najaktívnejších však prínos chôdze nebol zaregistrovaný, pretože majú dostatok pohybu aj bez nej. Súvislosť medzi fyzickou aktivitou či cvičením a dlhším životom nie je nič nové. Pokiaľ ale vedci zrozumiteľne vyčíslia, aký prínos má pohyb pre ľudský život, je to vec, na ktorú by mohli zareagovať aj ľudia, ktorí majú nedostatok pohybu.
V roku 1998 objavili archeológovia talianskej Univerzity Siena v jaskyni Grotta delle Mura pri pobreží juhovýchodného Talianska pozostatky prehistorického dieťaťa. Žilo pred 17 tisíc rokmi, teda ešte v najmladšej dobe ľadovej, ale len veľmi krátko – maximálne 18 mesiacov, pretože trpelo nevyliečiteľnou srdcovou chorobou. Archeológovia z Bolonskej univerzity analyzovali genetické dáta získané
z pozostatkov a zistili, že praveké dieťa by v dospelosti nemohlo tráviť laktózu, malo s najväčšou pravdepodobnosťou tmavú pokožku, kučeravé tmavé, možno takmer čierne vlasy, a tiež modré oči. Pokiaľ majú vedci pravdu, ide o najstaršieho známeho človeka s modrými očami. Doposiaľ najstarší známy človek s modrými očami pochádzal zhodou okolností tak isto z Talianska z okolia mesta Belluno nedaleko Benátok. Takzvaný muž Villabruna 1 tam žil asi pred 14 tisíc rokmi.
