V tomto vydaní Bielych miest oprášime po desaťročiach zažltnuté listy z archívu, ktoré kedysi písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi.
V rokoch 1939-1945 adresovali ľudia tisíce listov so svojimi prosbami.
Nie je to iba súhrn mŕtvych písmen, ako písala Jozefovi Tisovi jedna mladá žena, ale snáď lepšie ako čokoľvek iné hovoria aj o dobe, v ktorej vznikali.
Prečo mu ich títo ľudia vlastne ich adresovali? O čo v nich žiadali? Ako sa k týmto listom postavil samotný Jozef Tiso? Čo sa s nimi stalo a aké boli osudy ich autorov?
Po desaťročiach od konca druhej svetovej vojny objavila tieto zabudnuté listy v Slovenskom národnom archíve americký výskumníčka Madeline Vadkerty, ktorá dnes pátra po osudoch ich autorov.
Boli medzi nimi ľudia, ktorých sa dotkol Židovský kódex, ktorí žiadali o výnimku, o základné ľudské práva, ale aj tí, ktorí chceli na tom profitovať - arizátori a hŕstka tých, ktorí chceli prenasledovaným pomáhať...
Najmladší pisateľ listu mal len päť rokov, ten najstarší mal 89 rokov. Žiadal Tisa, aby mu nebrali jeho malý obchod. Odpoveď neprišla, no vo svojich 91 rokoch skončil v transporte do Sobiboru.
Za každým z listov je zároveň jeden ľudský osud. Osudy ľudí, z ktorých po mnohých zostal iba papier v archíve, si priblížime cez unikátny výskum americkej výskumníčky Madeline Vadkerty a počuť budete aj hlasy ľudí, ktorých osobné príbehy sa spájajú s týmito listami.
Reláciu pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský, z listov čítal rozhlasový redaktor Tomáš Bartonek.
Biele miesta Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fotografia: List najmladšieho autora, 5-ročného Petra S. z Prešova
Autor: Soňa Gyarfašová
