Bola matkou dvoch detí a tretie čakala, na konci vojny ju však od rodiny z Kežmarku odvliekli sovietske vojská NKVD. Na manželku majstra Kawascha z Kežmarku, Irenu, niekto totiž podal vymyslené udanie zo špionáže.
Aj jej tehotenstvo bolo označené za kamufláž.
Keď ju odvážali, svojim najbližším nemohla dať ani vedieť. Mladá Irena Kawaschová počas transportu o dieťa v šiestom mesiaci počas transportu prišla.
Deportovali ju až na Kolymu a tiež blízko Severného polárneho kruhu a odsúdili ju na 15 rokov nútených prác.
V jednom z najhorších stalinských trestaneckých táborov umierali každý deň desiatky ľudí, ona však prežila a po ôsmich rokoch sa dostala nakoniec strastiplnou cestou domov.
Tam ju už však nikto nečakal.
Irenu medzitým vyhlásili za mŕtvu a jej manžel sa už druhýkrát, oženil, ani deti ju nepoznali.
To je len jeden zo stoviek príbehov slovenských a českých žien, ktoré skončili v stalinských gulagoch.
Sovietskymi trestaneckými tábormi prešlo od 20-tych do konca 50.-tych rokov minulého storočia podľa českého Ústavu pro studium totalitních režimu približne 30-tisíc československých občanov. A veľká časť sa už odtiaľ domov nikdy nevrátila.
Aké teda boli osudy žien z Slovenska a Československa,ktoré kedysi odvliekli vojská NKVD do sovietskych gulagov? Prečo sa tam kedysi vlastne dostali? A čo sa stalo s tým, ktoré celé toto peklo prežili?
Počuť budete aj príbeh Cecílie Kleinovej-Kováčovej z východného Slovenska, ktorá sa ako 16-ročná dostala najskôr do Osvienčimu a krátko na to ju odvliekli sovietske vojská do gulagu na Vorkutu.
Prežila a domov sa dostala po ôsmich rokoch - práve na ceste späť sa zoznámila so svojim budúcim manželom. O jej príbehu napísala austrálska spisovateľka Heather Morris aj knihu Cilka ś Journey - Cilkina cesta, ktorá však nezodpovedá tak celkom historickej realite.
No spomenieme tiež osudy 17-ročnej Eleny Puchyovej, ktorú do transportu udala jej macocha a navždy jej tým zmenila život.
Ale aj Anny Havranovej, ktorá sa dostala do gulagu ešte v roku 1939 - keď utekala z Podkarpatskej Rusi. Jej svedectvo nám poskytli priatelia z Post Bellum a nachádza sa v ich zbierke svedectiev Memory of nations, ktorá je najväčšia v Európe, ďakujeme Mikuláš Kroupa.
No a pozrieme sa aj na príbeh jednej z československých žien, ktorá sa dostala do gulagu medzi prvými ženami z Československa.
Helena Frischerová odišla s manželom Abrahámom do Moskvy, lebo on ako špičkový inžinier dostal ponuku pri stavbe moskovského metra.
V čase veľkého stalinského teroru, v roku 1937 ich odsúdili za vykonštruovanú špionáž. Jej manžela popravili a Helenu odsúdili na 10 rokov najťažších táborov. Prežila, no svoje spomienky vydala knižne až po roku 1989.
Desaťročia tieto ženy mlčali.
Ich svedectvá a svedectvá odvlečených začal priekopnícky zbierať skvelý spisovateľ a publicista Peter Juščák, ktorý po nežnej revolúcii systematicky zaznamenával ich spomienky.
A napísal aj dve výborné knihy - Odvlečení a román A nezabudni na labute, ktorý hovorí o príbehu Ireny Kawaschovej.
Biele miesta 20. storočia Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fotografia: Archív Ireny Kawaschovej - Irena so svojimi deťmi ešte predtým, ako ju odvliekli vojská NKVD
Autor: Soňa Gyarfašová; Foto:
