Prečo po nežnej revolúcii trestne stíhali československé komunistické špičky v prípade Černobyl?

Písal sa 2.máj 1986 a obyvatelia Československa žili v miernej schizofrénii.

Na jednej strane počúvali západné rozhlasové stanice, kde sa hovorilo o nebezpečnom jadrovom výbuchu a rádioaktívnom mraku, ktorý putuje nad Európou, na strane druhej ich vládnuca moc vyhnala pod holé nebo na prvomájové sprievody.

V dobovej komunistickej tlači sa písalo, že vlastne o nič nejde a lekárov, ktorí upozorňovali na riziko výbuchu, chceli stíhať za šírenie poplašnej správy.

V 90-tych rokoch vyšetroval Úrad pro dokumentaci a vyšetrovaní zločinu komunizmu, ktorý má v Česku policajné právomoci, aj prípad Černobyl.

Za zatajovanie a zamlčiavanie pravdy, ktorým mohli ohroziť zdravie obyvateľstva, stíhal niektoré špičky komunistického režimu - z prečinu všeobecného ohrozenia. Hoci jadrová katastrofa konkrétne pre Československo nemala nejaké výraznejšie dôsledky, komunistickí funkcionári hazardovali so zdravím obyvateľstva v čase, keď nemohli tušiť, ako to všetko celé dopadne.

V prípade Černobyľ po revolúcii vyšetrovali najmä premiéra Ľubomíra Štrougala, pretože narozdiel od súdruhov v Poľsku a Maďarsku celkom zamlčiaval pravdu, informácie o možných dôsledkoch havárie, zdravotných rizikách a opatreniach.

Pár dní po výbuchu, keď bola v Československu nameraná zvýšená radiácia, konali sa tradične aj povinné prvomájové sprievody.

Rovnako stíhali bývalého konzula Zděnka Nováka v Kyjeve za ohrozenie asi 300 československých študentov študujúcich na kyjevských vysokých školách, krátko po výbuchu ich informoval, že ak opustia Kyjev, nebudú sa môcť vrátiť a doštudovať.

A nakoniec sa začalo aj trestné stíhanie proti šéfovi Československej telovýchovnej jednoty Antonínovi Himlovi, pretože len desať dní po výbuchu poslal režim na Preteky mieru do neďalekého Kyjeva československú cyklistickú reprezentáciu. Na pretekoch inak odriekla účasť s výnimkou Francúzska celá západná Európa.

O tejto, ale aj mnohých iných otázkach v Bielych miestach 20.storočia, ktoré spoločne pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský, budú hovoriť v archívnych rozhovoroch priami pamätníci, vedci, ktorí skúmali vplyv jadrovej havárie na životné prostredie a v rozhovore dvaja historici z Ústavu pamäti národa.

Historik František Neupauer skúmal archívy Výskumného ústavu preventívneho lekárstva a spoluorganizoval veľkú konferenciu o výbuchu v Černobyle.

Jeho kolega Peter Jašek zasa dôsledne preskúmal archívy Štátnej bezpečnosti.