V našich Bielych miestach 20. storočia sa vrátime ešte k novembru 1989.
S ním sa totiž po desaťročiach otvorili témy, o ktorých sa mlčalo.
Aj tá o pravej podobe komunistického režimu, ktorý v Československu vládol 40 rokov - a najmä oň zločinoch, ktoré sa s ním spájajú.
Štatistiky dnes hovoria o vyše 70 000 politických väzňoch na Slovensku, 250 000 tisíc to bolo v celom Československu. Nesmieme zabudnúť ani na 282 ľudí popravených z politických dôvodov a približne 4500 ľudí, ktorí zomreli vo väzbe či väzení ani na takmer 400 ľuďoch zastrelených na hraniciach.
Ako to však vyzeralo po novembri 89 so snahami o elementárnu spravodlivosť?
Náš dnešný hosť Miroslav Lehký hovorí, že v tvárach obetí režimu bolo zapísané napriek všetkému ťažkému, čo kedysi prežili, niečo krásne. Zatiaľ čo páchatelia mali rovnako zlo zapísané v tvári.
Vie, o čom hovorí. On osobne vyšetroval krátko po novembri 89 aj tých, ktorí stáli za najťažšími politickými procesmi z 50.rokov - medzi nimi aj šéfa vyšetrovateľov z procesu s Miladou Horákovou, ktorý sa podieľal na jej justičnej vražde - obávaného príslušníka Štátnej bezpečnosti Milana Moučku.
Dodnes nezabudol na jeho aroganciu a otázku svedomia, ktoré bolo preňho neznámy pojem.
Len málokto z ľudí zodpovedných za komunistické zločiny, ktorých v čase po novembri vyšetroval, urobil sebareflexiu a oľutovali svoje činy a pôsobenie.
Spomína si len na dôstojníka pohraničnej stráže, ktorý mu povedal: "Keby som vedel, čo táto služba znamená, nikdy sa tam neprihlásim."
Všetky skutky, ktoré vyšetroval ako zločiny minulého režimu, majú podľa nášho dnešného hosťa spoločný menovateľ - považuje ich za zločiny proti ľudskosti.
Hoci napríklad naša generálna prokuratúra mala od začiatku celkom iný pohľad....
Ako teda skončili ponovembrové snahy o vyrovnanie sa s krivdami a zločinmi minulého režimu? Prečo väčšina tých, ktorí sa podieľali na politických procesoch s nevinnými ľuďmi, skončila po nežnej revolúcii bez akéhokoľvek trestu? A má vôbec o tom všetkom zmysel hovoriť ešte dnes?
Na to všetko sa Soňa Gyarfašová spýtali nášho hosťa - je ním bývalý signatár a hovorca Charty 77 Miroslav Lehký, ktorý sa stal po nežnej revolúcii vyšetrovateľom komunistických zločinov na českom Úrade pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov komunizmu.
Neskôr stál pri vzniku viacerých pamäťových inštitúcii - slovenského Ústavu pamäti národa, českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov, iniciatívy Living Memory - teda živá pamäť a dnes pôsobí aj v Platforme európskej pamäti a svedomia.
Okrem Miroslava Lehkého však budete počuť aj príbehy ľudí, ktorých sa dotklo to najhoršie z minulého režimu.
Ako sa po nežnej revolúcii vyšetrovali komunistické zločiny - aj vyšetrovateľ z Horákovej procesu Milan Moučka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
