Boli to asi tie najdlhšie cesty za slobodou - a naši krajania, ktorí odchádzali do Austrálie po roku 1968 a okupácii vojskami Varšavskej zmluvy, išli často na opačnú stranu sveta s vedomím, že sa už domov nikdy nemusia vrátiť.
Austrália otvorila svoje hranice tisíckam emigrantov z Československa a ich tu čakal celkom iný svet - vedeli ste napríklad o tom, že v roku 1968 sa taká káva dala kúpiť v Austrálii len v lekárňach, lebo sa považovala za návykovú látku?
Alebo o tom, že v tom čase sa stali mnohí svedkom manifestácii za práva domorodého obyvateľstva - Aborigénov, ktore sa diali po celej Austrálii.
Faktom je, že emigrantská vlna, ktorá prišla do Austrálie po roku 1968, to mala v niečom ľahšie ako generácie pred nimi - mali vyššie vzdelanie a veľká časť z nich sa tu presadila vo svojich oboroch.
Taká česká herečka a režisérka Dagmar Bláhová, ktorá emigrovala v roku 1980, tu dokonca v roku 1986 dostala prestížnu austrálsku hereckú cenu Penguin.
Komunistický režim z Československa však dosiahol až na opačnú stranu sveta. Nielen preto, že skúšal rôzne spravodajské hry, ale snažil sa medzi krajanmi z Československa spôsobiť aj v ďalekej Austrálii rozkol. A občas sa mu to darilo, najmä keď stavil na jednu kartu - nostalgiu za domovom.
V akcii Návrat lákal našich krajanov späť - výmenou za beztrestnosť a propagandistické využitie ich príbehov doma. S niektorými sa mu to aj podarilo.
Väčšina z tých, ktorí kedysi odchádzali, sa však domov mohla vrátiť až po desaťročiach - v roku 1989 po páde komunistického režimu - a bola to pre mnohých veľká satisfakcia.
Krátko po nežnej revolúcii prišiel do Austrálie aj Alexander Dubček a neskôr aj prezident Václav Havel - ten sa tu stretol napríklad dokonca so starým československým legionárom a odbojárom Jánom Novákom, ktorý ušiel do Austrálie pred komunizmom v roku 1948.
Neznáme osudy našich krajanov, ktorí odišli v čase totality a našli domov na opačnom konci sveta - v Austrálii skúma priekopnícky profesor Jaroslav Miller - ten pôsobí ako rektor Angloamerican University v Prahe a je tiež emeritný rektorom Palackého univerzity v Olomouci.
Okrem neho však budete počuť aj rozprávanie a príbehy ľudí, ktorí po roku 1968 našli nový domov práve u protinožcov.
A zaznejú aj neznáme Hovory z Pacifiku.....
Viac si môžete vypočuť v našich Bielych miestach, ktoré pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Za pomoc pri kontaktoch na našich krajanov ďakujeme aj Slovenskému veľvyslanectvu v Austrálii a Knižnici Václava Havla.
Za poskytnutie fotografie Václava a Oľgy Havlovej z ich cesty po Austrálii a Novom Zélande po nežnej revolúcii ďakujeme vynikajúcemu českému fotografovi Jiřímu Jírů, ktorý túto ich cestu mapoval.
Najdlhšie cesty za slobodou na našej planéte alebo príbeh československého exilu v Austrálii po roku 1968
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zdroj foto: Jiří Jirů, osobný fotograf V. Havla
