Hovorí Vám niečo názov Hnutie za občiansku slobodu? Práve 15. októbra si totiž pripomíname 35 rokov od jeho vzniku.
Autorom myšlienky, ktorá stála pri jeho zrode, bol český disident, chartista a sociálny demokrat Rudolf Battěk a filozofia bola celkom jasná - malo spojiť všetky existujúce protirežimné aktivity a vytvoriť tak silného oponenta totalitného komunistického režimu - proti ktorému sa postavi občianska spoločnosť.
Pri zrode Hnutia za občiansku slobodu stáli najvýraznejšie osobnosti českého aj slovenského disentu, ktoré v tom čase označoval komunistický režim ako nepriateľov štátu.
V jednej iniciatíve sa tak stretol disent okolo Václava Havla, Stanislava Devátýho, Václava Bendu, signatárov Charty 77, Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, ale aj tajnej cirkvi alebo ochranárov.
Zo Slovenska to boli Jozef Jablonický, Hana Ponická, Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý či dovtedy možno menej známe mená ako manželia Komárovci, manželia Lehotskí, Tibor Novotka alebo Ján Szöllös.
Na režim mali na tú dobu takmer až trúfalé požiadavky - svoj manifest nazvali Demokraciu pre všetkých.
Narozdiel od Charty 77 nežiadali režim iba o dodržiavanie toho, k čomu sa zaviazal, no mali svoje požiadavky zahŕňajúce otázky ľudských práv, ekológie či spravodlivosti.
No a prvým verejným prejavom Hnutia za občiansku slobodu mala byť spomienka na 70.výročie vzniku prvej Československej republiky, z ktorého tradícii chcelo čerpať - tú však režim 28.októbra 1988 tvrdo potlačil vodnými delami a mnohých aktérov pozatýkal.
Oni však pokračovali ďalej - pripomínať chceli aj osobnosti našej histórie, ktoré chcel režim vymazať z verejnej pamäti - Štefánika či generálov Goliana a Viesta. A otvorili aj otázku rehabilitácie politických väzňov.
No pripomínať si chceli aj na obete okupácie, ktorých tragické osudy komunistický režim desaťročia úplne zahmlieval.
Komunistický režim im dal tak ešte aj pred svojim koncom pocítiť svoju tvrdosť a silu - robotníka Novotku, ktorý chcel usporiadať spomienku na obete okupácie v Ilave, zatkli, v Bratislave pozatýkali piatich ľudí, ktorí mali snahu pripomenúť okupantami zavraždenú Danku Košanovú alebo Petra Legnera - a nasledoval známy proces s bratislavskou päťkou.
Bol to už jeden z posledných politických procesov.
Prečo je dnes Hnutie za občiansku slobodu ako politický oponent režimu, ktorý združoval všetky protirežimné iniciatívy, takmer zabudnutý?
A prečo sa nakoniec nestalo politickou silou aj po nežnej revolúcii? A ako je možné, že niektoré jeho osobnosti, ktoré bojovali za ľudské práva, v slobodnej dobe úplne otočili?
No a ako vnímajú tí, ktorí boli pri tom všetko aj po 35 rokoch?
Všetky tieto otázky si zodpovieme s historikom Patrikom Dubovským, ktorý napísal o Hnutí za občiansku slobodu tiež vedeckú štúdiu - nájdete ju v knihe Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe.
No počuť budete aj priamych aktérov, ktorí stáli pri existencii Hnutia za občiansku slobodu - taký Ján Szöllos sa zúčastnil už ich prvého verejného prejavu - 70.výročia vzniku Československa.
Hnutie za občiansku slobodu - 35 rokov od vzniku prvého politického protivníka režimu Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
