Tentokrát tu máme pre vás špeciálne vydanie, ktoré je venované okrúhlemu 105. výročiu vzniku prvej Československej republiky. Za jej zrodom stáli naši legionári, ktorí ju kedysi vybojovali v zákopoch a na frontoch prvej svetovej vojny, a my sa pozrieme na to, aké boli ich ďalšie osudy po vzniku republiky a tež ako obstáli v ďalších skúškach - v konfrontácii s dvoma totalitami 20. storočia.
„Štáty žijú z ideí, z ktorých sa kedysi zrodili,“ hovorieval Tomáš Garrigue Masaryk, prvý prezident prvej Československej republiky, ktorého počas jej éry označovali aj za prvého československého legionára. Aká to však bola idea a myšlienka, ktorá viedla množstvo mladých ľudí počas prvej svetovej vojny do dobrovoľného vojska - riskovať svoj život a bojovať za krajinu, ktorá ešte ani neexistovala?
Československí legionári z ruského, francúzskeho, talianského či srbského frontu boli tí, ktorí sa vďaka svojim vojenským úspechom významnou mierou podpísali pod vznik prvej Československej republiky - a preto sa aj legionárska tradícia stala jedným z jej hlavných pilierov a mnohí z nich stáli aj pri prvých krokoch mladej republiky.
Keď začal Československo, ktoré kedysi vybojovali, ohrozovať 20 rokov po jeho vzniku nacistický vodca Adolf Hitler, boli opäť pripravení svoju krajinu brániť. Práve legionári na Slovensku boli prví, ktorí brojili proti hanebnému rozbitiu Československa z vôle Hitlera - listom zo 14. marca 1939 adresovanému Slovenskému snemu - podpísali ho napríklad Janko Jesenský, Jozef Gregor Tajovský, architekt Juraj Tvarožek či generál Rudolf Viest, ktorý sa zapojil do organizácie zahraničného odboja.
Po rozbití republiky stáli naši legionári aj pri vzniku prvej odbojovej organizácie Obrana národa - mnohých jej predstaviteľov nacisti popravili - veď spomeňme len Bedřicha Homolu a Aloisa Eliáše.
Slovenský štát aj Protektorát legionársku tradíciu potláčali, totality poznali svojho nepriateľa, v koncentračných táboroch skončilo veľa prvorepublikových osobností, mnohí legionári aj za svoj židovský či rómsky pôvod. No aj medzi nimi sa našli takí, ktorí svoje pôvodné ideály zradili - symbolom jedného z nich je protektorátny minister školstva a ľudovej osvety Emanuel Moravec. Je však výnimkou, veľká časť bývalých legionárov sa zapojila aj do zahraničného odboja - spomeňme generála Jaroslava Vedrala Sázavského, ktorý zahynul pri Dukle alebo maršala Karla Janouška, ktorý organizoval našich letcov v Royal Air Force - za čo mu neskôr komunisti vymerali velezradu.
Legionárska tradícia a myšlienky, ktoré reprezentovali, však neprekážali iba prvej, no tiež druhej komunistickej totalite - o čom svedčí aj fakt, že prvou obeťou justičných vrážd v komunistickom Československu, sa stal československý legionár a hrdina protinacistického odboja generál Heliodor Píka.
Veď niektorí z tých, ktorí vybojovali prvú republiku na frontoch prvej svetovej vojny a zapojili sa aj do odboja proti fašizmu, sa neskôr zapojili tiež do aktívneho odboja proti druhej, nastupujúcej komunistickej totalite - boli medzi nimi napríklad generáli Sergej Ingr alebo František Moravec.
Aké teda boli osudy československých legionárov, ktorí stáli za vznikom prvej republiky, v pohnutom minulom storočí? Ako obstáli v konfrontácii s dvoma totalitami? A v čom sú ich príbehy živé ešte aj dnes - 105 rokov po tom, čo vznikla krajina, za ktorú bojovali? O tom budeme hovoriť v našej najbližšej relácii s vynikajúcim českým historikom Michalom Rakom, ktorý sa venuje archeológii konfliktov, histórii československých légií a spolupracuje aj s Československou obcou legionárskou.
V prvej časti našej relácie s moderátorkou Soňou Gyarfašovou sa pozrieme na osudy našich legionárov počas prvej, nacistickej totality - no a počuť budete aj niektoré ich hlasy - hrdinu nášho odboja generála Rudolfa Viesta alebo zradcu Emanuela Moravca.Osudy československých legionárov počas dvoch totalít - stret s nacizmom Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autorka: Soňa Gyarfašová
Galéria
