„Dobrý večer, vítam Vás vo vysokoškolskom klube, kam sme sa dostali trošičku nedopatrením, pretože kolega nedoštudoval.“
Lenže bratislavský vysokoškolský klub známy pod dnes už legendárnym menom Véčko, nebol dávno určený iba študentom. Veď nakoniec nám to pripomína aj úvodná pasáž z programu Ktosi je za dverami, ktorú legendárna dvojica Milan Lasica a Július Satinský nahrávala symbolicky priamo v priestoroch Véčka, ktoré bolo známe svojou výbornou akustikou.
Vysokoškolský klub sa stal už v skorých šesťdesiatych rokoch ostrovom slobody, bigbítu a jazzu, a preto aj tým pravým miestom bohémy. Miestom, kde sa ľahšie dýchalo, skutočne žilo a tvorilo. A tým, ktorí ho v skutočnosti zažili, sa dnes ani nechce veriť, že od jeho začiatkov je to už takmer šesť desaťročí.
Vysokoškolský klub vznikol v roku 1965 v Dome kultúry na námestí SNP. V našom rozhlasovom archíve spomínajú na jeho zlatú éru a atmosféru ľudia, ktorí mu dávajú svoju tvár, aj jeho dvorný fotograf Peter Stanley Procházka, ktorý vydal o fenoméne Véčka viaceré unikátne fotografické knihy, ktoré zachytávajú jeho ducha.
V čom teda bolo čaro Véčka?
O ostrove slobody v časoch neslobody a legendárnom Véčku Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
