Varšavské povstanie - o demokratickom odboji, ktorý chceli zničiť zhodne Hitler aj Stalin

Poznáte príbeh Varšavského povstania? O pár dní to bude 80 rokov, keď 1. augusta 1944 poľskí povstalci vystúpili proti nacistickej okupácii, aby spod nej oslobodili po piatich rokoch svoje hlavné mesto Varšavu. Tento čin podzemnej Krajinskej armády rozzúril aj samotného nacistického vodcu Adolfa Hitlera, ktorý sa obával, že si z nich budú brať príklad aj iní. Prikázal svojim jednotkám Varšavu vyhladiť a zrovnať so zemou. A Hitlerov príkaz plnili naozaj doslova. Vraždili v uliciach mesta všetkých. Prevažne civilov, ktorí im padli do rúk. Ženy, deti, starcov. Len do 7. augusta zavraždili 40-tisíc ľudí. Napriek tomu, že v tom čase stála pred bránami Varšavy Červená armáda, nezasiahla a poľskému povstaniu nepomohla. Bolo to na priamy príkaz Stalina. No a Poľsku úder od oboch totalitných mocí pripomínal aj skúsenosť zo začiatku vojny, keď sa podľa paktu Ribentrop-Molotov stalo korisťou oboch totalitných režimov – nacistického aj sovietskeho.

S Nemcami, ktorí vraždili vo veľkom aj obyčajných ľudí, civilistov, zvádzali povstalci ťažké boje v uliciach Varšavy, ktorá sa stala vojenskou arénou. Dnes je menej známou skutočnosťou, že na strane Poliakov tu bojovala aj samostná slovenká čata 535 na čele s veliteľom Miroslavom Ihringom. Ako jediná zahraničná jednotka bola označená aj svojou národnou trikolórou.

No a prepojenie by sme našli aj medzi Varšavským a Slovenským národným povstaním, ktoré vypuklo zasa na konci augusta 1944, nielen preto, že obe tieto odbojové akcie sa odohrávali istý čas súbežne.

Nemecké trestné jednotky, ktoré pomáhali krvavo potlačiť Varšavské povstanie, sa presunuli neskôr na Slovensko, kde zakročili proti Slovenskému národnému povstaniu.

Po 63 dňoch ťažkých bojov a krviprelievania v uliciach bolo Varšavské povstanie potlačené. Mesto skončilo v troskách a veľká časť Varšavy takmer zmizla. Tých, ktorých nacisti nestihli zavraždiť, deportovali z mesta... Prečo sa Nemci tak kruto účtovali s odbojnou Varšavou? Prečo nechala Červená armáda, ktorá bola pred bránami, povstaleckú Varšavu napospas svojmu osudu? A čo nám príbeh Varšavského povstania môže povedať aj dnes, po 80 rokoch? O tom všetkom budeme hovoriť v našej relácii s poľským historikom Pawlom Ukielskym z Múzea Varšavského povstania, rodenou Varšavčankou Izabelou Danie, ktorej rodiny sa rovnako dotkli tieto udalosti, si prejdeme miesta vo Varšave, ktoré sa s povstaním spájajú.

Stretneme sa s historikom Jurajom Kasardom aj vnúčatami veliteľa slovenskej čaty Miroslava Ihringa, ktorého meno dnes nesie jedno z varšavských námestí. A zaznie tak aj príbeh slovenských bojovníkov, ktorí pomáhali Poliakom v boji za slobodu.

Viac už v Bielych miestach 20. storočia, ktoré pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.

My už len dodáme, že relácia, ktorú sme nahrávali priamo vo Varšave, vznikla s podporou poľského veľvyslanectva a veľvyslanca Macieja Ruczaja.

Galéria