Jedným z nich bol aj František Šimoník z útvaru predlekárskej starostlivosti, ktorý napísal po okupácii do novín ostrý článok.
„Stalo sa, čo nikto neočakával. Sovietske vojská sú také ješitné, že si mysleli, že ich budeme vítať, hlupáci! Votrelcov a agresorov nikto neprivíta. Agresori pošpinili všetko to, čo sme až doteraz ctili. Spojenectvo a priateľstvo so Sovietskym zväzom je navždy narušené. S expanzívnou politikou bez cti a s pokrytectvom sovietskych vládcov sa nikto nezmieri. Sovieti, ťahajte tam, odkiaľ ste prišli. Nikto vás nepozýval. Špiníte našu prekrásnu vlasť. A budete musieť napraviť všetko, čo ste u nás zničili,“ písal. Po článku, ktorý publikoval v roku 1968, ho nakoniec vyhodili z armády.
František Šimoník nebol sám. Napríklad v rokoch 1968 – 1969 publikoval Martin Riško viaceré články s cieľom presadzovania demokracie v armáde. Tento bojovník z Devičian od Levíc, ktorý sa zúčastnil protifašistického odboja v Slovenskom národnom povstaní, bol prepustený k z miesta odborného pracovníka Vojenského historického archívu v Bratislave. Kapitán Ján Vlčák z Čekoviec pri Krupine bol 31. mája 1971 z armády prepustený, no nielen to! Za hanobenie štátu a svetovej socialistickej sústavy odsúdený k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov podmienečne.
Všetci, ktorí odmietli nazvať okupáciu bratskou pomocou, na to doplatili prepustením z armády.
No a niektorí z nich tiež doplatili na ideológiu, ktorej dovtedy bezmedzne verili. Tak sa napríklad z veliteľa pohraničnej stráže Ondreja Šedivého stal po previerkach strážca parkoviska.
Jeden z nich spomínal, že po vyhodení armády a nemožnosti nájsť si prácu, musel svojim deťom rozbiť porcelánové prasiatko, aby mali na chleba. Bolo to najväčšie poníženie. „Tie črepy symbolizovali črepy, na ktoré sa rozbili moje predstavy o nejakom socializme s ľudskou tvárou.“ Všetko bolo pre nich o to horšie, že na perzekúciach sa podieľali ich niekdajší kolegovia a kamaráti.
Aj toto sú príbehy našich vojakov, ktorí sa vzopreli okupácii v roku 1968 a počas začínajúcej normalizácie na to doplatili. O ich osudoch sa nehovorilo. Spracoval ich až publicista Pavel Vitko, ktorý patrí k najlepším našim publicistom v historickej oblasti, vo svojej rozsiahlej knihe s názvom Porcelánové prasiatko. Tá získala nedávno aj medzinárodnú cenu Egona Ervina Kischa.
Dnes budete počuť nielen Pavla Vítka, ale aj úryvky spomienok jeho protagonistov tentokrát v literárnom spracovaní.
O vojakoch, ktorí sa kedysi vzopreli okupácii
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
